Video: Ak by komunizmus mal niekedy do Ameriky doraziť, čaká nás viac úmrtí, ničenia, a ľudského utrpenia, než kedykoľvek predtým v minulosti ľudia zažili z rúk svojich dobyvateľov

Komunizmus, veľký reštart a koniec Ameriky. Ak by komunizmus mal niekedy do Ameriky doraziť, čaká nás viac úmrtí, ničenia, a ľudského utrpenia, než kedykoľvek predtým v minulosti ľudia zažili z rúk svojich dobyvateľov. Video TU: alianciazanedelu.sk/archiv/7649
G. Edward Griffin mal v roku 1969 prednášku, v ktorej objasnil plán komunistov na prevzatie vlády v USA. Po vyše 50-tich rokoch vidíme tento plán sa napĺňať.

Kali Ma! (Hinduistická bohyňa skazy) – Pozrite sa, horí!\ N- Horím.
Ja horím, ja horím. Chváľme boha chaosu! Ako to na svete chodí Odkedy som približne pred 15-mi rokmi začal sledovať alternatívne médiá, a odkedy som si začal zisťovať informácie o globalistoch, a ich plánu nastolenia autoritárskej komunistickej svetovej vlády, videl som, ako sa svet touto cestou uberá bez jedinej odbočky, až sme sa ocitli vo fáze, kde je komunistická infiltrácia natoľko pokročilá a sebaistá, že ju môžu popierať len nevyliečiteľní hlupáci alebo tí, ktorí si ju tajne želajú.

V tomto videu vám ukážem úryvok prednášky z roku 1969, ktorú mal G. Edward Griffin zo Spoločnosti Johna Bircha. Dokumentuje v nej plán komunistov na prevzatie vlády v USA. Ako uvidíte, súčasný chaos bol naplánovaný už dávno, a z politického a historického hľadiska lepšie porozumiete tomu, kde sa s tým začalo, a ako to súvisí so súčasným dianím. Pomôže vám to pochopiť, že čím viac sa zdá, že sa veci menia, tým viac zostávajú rovnaké.

Prednášku som zostrihal z hodiny a štvrť na niečo menej než 30 minút (len 15 minút), určite si ju však pozrite, pretože fakt stojí za to. Po jej skončení sa ešte ozvem. Prajem príjemné pozeranie.

Smrtonosnejšie než vojna… … komunistická revolúcia v Amerike.
V roku 1960 sa v Moskve stretli predstavitelia komunistických strán z celého sveta a vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom je uvedené toto: „Súčasna doba, ktorej hlavnou náplňou je prechod z kapitalizmu na socializmus, je obdobím socialistických revolúcií a revolúcií za národné oslobodenie.“ Inými slovami, zjednodušene povedané, žijeme v ére dvojakých revolúcií, jednej násilnej a druhej nenásilnej.

Aby sme tento všeobecný koncept dvojakej revolúcie mohli konkrétne uplatniť v Spojených štátoch, bude potrebné, aby sme pomerne podrobne preskúmali komunistický postoj k tomu, čo označujú ako černošskú otázku. Už v roku 1928 komunisti vyhlásili, že rasové rozdiely v našom obyvateľstve predstavujú najslabší a najrazniteľnejší bod našej spoločenskej štruktúry.

Komunisti vyhlásili, že americkí černosi tvoria samostatný národ v rámci národa, kolóniu v rámci kontinentálnych hraníc USA. Príslušníci tohto národa vraj boli utláčaní a vykorisťovaní kolonialistickou, imperialistickou a rasistickou Amerikou.
Následkom toho komunistická strana žiadala ich oslobodenie a právo na sebaurčenie, aby sa mohli odtrhnúť od Spojených štátov, a založiť svoj vlastný štát v rámci našich hraníc, ale neuspokoja sa len s kúskom USA, chcú ich mať celé, a tak už dávno dali jasne najavo, že ich násilná vojna za národné oslobodenie musí byť až druhoradá k nenásilnej proletárskej revolúcii.

Aby sa zmocnili Spojených štátov, celých Spojených štátov, tvrdia, že bude nevyhnutné, aby sa na nej podieľali bieli aj čierni, čím sa vytvorí široká koalícia, revolučné prepojenie medzi hnutím za občianske práva, odborovými organizáciami, mierovými skupinami, študentskými disidentmi, vo všeobecnosti za účelom eskalácie ich revolúcie v Amerike z rasovej vojny na triednu vojnu. Táto komunistická brožúra s názvom „Problémy amerického negra“ bola vydaná v roku 1928. Napísal ju John Pepper alias Jozsef Pogany.

Pogany bol osobným vyslancom Josifa Stalina, a jeho osobitnou úlohou bolo zariadiť, aby sa americká komunistická strana riadila politikou a direktívami z Moskvy, obzvlášť v súvislosti s černoškou otázkou, a takto sa k tomu Pogany vyjadril: „Komunistická strana Ameriky musí v boji proti imperializmu jasne uznať ohromný revolučný potenciál negerského oslobodzovancieho hnutia.“ „Politické záležitosti“ je oficiálny komunistický mesačník vychádzajúci v našej zemi. Toto konkrétne číslo vyšlo v novembri 1968.

Hlavným článkom pre tento mesiac bolo „Právo čiernej Ameriky vytvoriť národ“, ktorý napísal komunistický teoretik Claude Lightfoot. Lightfoot v ňom poukazuje na to, že mnohoročná migrácia černochov na sever, a nakoniec belochov na juh, natoľko zmenili populačné štatistiky, že dnes je čierne pásmo podstatne menšie, než bolo v čase, keď komunisti prvýkrát vydali svoje stanovisko k otázke negrov.
„A preto“, hovorí, „sa koncept černošského národa nemusí nevyhnutne obmedzovať len na jedno veľké územie na juhu, ale musí sa rozšíriť tak, aby zahŕňal aj tzv. oblasti get na severe.“ Mimochodom, dámy a páni, možno ste si kládli otázku, prečo komunistická strana bola takým horlivým zástancom snahy zaradiť do učebných osnov stredných a vysokých škôl černošské štúdiá. Nuž stačí sa pozrieť do učebníc a študijných príručiek, a ihneď zistíte prečo. Výsledným efektom týchto kurzov je vzbudiť v študentoch, ktorí sa do nich zapíšu, povedomie o národe.

Mám tu výtlačok brutálnej komunistickej propagandy, ktorý ste už možno niektorí z vás videli, a volá sa „Križiak“. Pravidelne vychádza v komunistickej Číne, a v negerských komunitách tu v Amerike je široko rozšírený. Napísal ho Robert F. Williams, jeden z organizátorov Revolučného akčného hnutia. Williams bol tiež predsedom miestnej pobočky NAACP v Monroe v Severnej Karolíne.

Asi netreba hovoriť, že v tom čase sa mnohým ľuďom nechválil tým, že je tiež členom komunistickej strany. Robert Williams ďalej do najmenších detailov vysvetľuje, ako vyrobiť zariadenia, ktorými sa hŕstka ľudí môže postarať o to, že vysoko automatizovaná Amerika príde o elektrickú energiu, svoju modernú dopravu a priemyselné kapacity. Do toho zarátajte, že nebude jedlo, žiadna elektrina, žiaden spôsob ako naložiť so splaškami, žiadna policajná ochrana, nebude čím hasiť požiare, žiadne rádio alebo televízia, nebudú fungovať telefóny, nebudú chodiť autobusy, nebude benzín pre vaše auto, žiaden spôsob úniku, žiadne miesto, kam by ste mohli ísť.

Súčasťou plánu je požiadavka vytvoriť komandá čiernych revolucionárov, ktorí by vtrhli do belošských štvrtí a strieľali by malé deti hrajúce sa na chodníkoch, a to výlučne preto, aby sa biela komunita násilne pomstila na čiernych komunitách. Pre komunistov je to nesmierne dôležité, musia to dosiahnúť, pretože takýmto spôsobom plánujú zjednotiť celú negerskú populáciu pod ochranou militantnej menšiny. Násilná revolúcia sa pre komunistov stáva prvoradou hodnotou do tej miery, do akej ju je možné použiť na psychologické formovanie más, aby prijali nenásilnú revolúciu.

Na verejnosť musí byť vyvíjaný nátlak, aby prijímala opatrenia, ktoré krajinu postupne a legálne budú posúvať smerom ku komunizmu, ale bez toho, aby sa to za komunizmus označovalo. Stratégia proletárskej revolúcie vyžaduje tichú premenu našej vlády na komunistický režim, ale pod zástavou socializmu. Nový program komunistickej strany k tejto téme hovorí: „Pojem socializmus označuje prvú etapu novej spoločnosti, ktorá sa v konečnom štádiu nazýva komunizmom. Socializmus je prechodným štádiom.“

Ale rovnako tak propagujú socializmus, pretože vedia, že socializmus zo svojej definície znamená kontrolu nad ľuďmi. Ak od vlády závisí, či budeme mať čo jesť, obliecť si, strechu nad hlavou, prácu, lekársku starostlivosť, tak potom nás oveľa efektívnejšie ovládajú tí, ktorí majú politickú moc, ako keby nad nami stáli s vojakmi a zbraňami.

Pred niekoľkými rokmi som sa náhodou zúčastnil stretnutia, kde bolo niekoľko komunistických disidentov, ktorí utiekli spoza železnej opony, a boli vyzvaní, aby sa podelili o svoju osobnú skúsenosť. Jeden z utečencov sa ozval a povedal: „Viete, prišiel som do Ameriky v nádeji, že tu nájdem národ slobodných ľudí, ale namiesto toho som našiel presne to isté. Kamkoľvek sa pozriem, vidím mužov a ženy, ktorí vedia, že komunisti v tejto krajine napredujú.
Vedia, že je potrebné s tým niečo urobiť, a že sa im musí niekto postaviť, ale oni sami nepohnú ani prstom.

Mlčia zo strachu, že ak sa ozvú, alebo verejne čosi vyhlásia, tak to bude zlé pre ich biznis, že môžu prísť o zákazníka, alebo stratiť prácu“, a potom povedal: „Títo ľudia dobrovoľne zašli za železnú oponu, nechali sa komunistami ovládnuť. Jediný rozdiel je v tom, že oni sa zatiaľ aspoň môžu kedykoľvek odtiaľ dostať. My sme nemohli.“

Ako sa im podarí zmanipulovať drvivú väčšinu ľudí tak, aby súhlasili so socializmom, hoci ho v skutočnosti nechcú? Nazýva sa to revolučný parlamentarizmus. Ide o obchvatný manéver, ktorý vytvára politický tlak zhora aj zdola. Pri tlaku zhora majú na mysli použitie svojich ľudí a ich vplyvu v samotnej vláde určenej na prevzatie moci, na predkladanie oficiálnych odporúčaní zákonov.

Tlak zdola zahŕňa ich ovplyvňovanie rôznych masových členských organizácií v krajine, za účelom vytvorenia dojmu veľkej podpory týchto odporúčaní zo strany verejnosti. Samozrejme, členovia týchto organizácii nesmú mať nikdy podozrenie, že sú využívaní na propagáciu komunistického programu. Mlčiaca väčšina, bežný Jožko Mrkvička, ktorého sa to nijak netýka, sa ocitá uprostred toho všetkého.

Pozrie sa nahor a vidí veľmi uznávaných hovorcov vlády dovolávajúcich sa socialistickej legislatívy. Pozrie sa dole a vidí davy demonštrantov kričiacich to isté. Hovorí si: „Preskočilo mne, alebo sa všetci zbláznili?“ Stále tvorí väčšinu, len o tom nevie. Myslí si, že je beznádejne obkľúčený, a tak sa poddáva tomu, o čom si myslí, že je demokratická vôľa väčšiny. Potom sa celý proces začína odznova s novými odporúčaniami zhora, novými požiadavkami zdola, a nakoniec novou kapituláciou v sálach kongresu.

Takto môže národ napredovať doľava míľovými krokmi, až kým sa úplne legálne pomocou ústavného procesu, a v mene národa, nedosiahne konečný cieľ nastolenia komunizmu. Myslím si, že to bol Martin Luther King, kto celý tento proces najlepšie popísal. Pre Saturday Review napísal článok, ktorý vydali v čísle z 3. apríla 1965, a takto ho opísal: „Cieľom demonštrácií v Selme, ako aj inde, je dramatizovať prítomnosť nespravodlivosti, a nenásilne nastoliť spravodlivosť.

Dlhoročné skúsenosti nám napovedajú, že negri môžu tento cieľ dosiahnúť, keď nastanú štyri veci:
1) Nenásilní demonštranti výjdu do ulíc, aby uplatnili svoje ústavné práva,
2) Rasisti budú vzdorovať tým, že proti nim rozpútajú násilie,
3) Američania, ktorí majú svedomie, budú v mene slušnosti požadovať federálny zásah a legislatívu,
4) Vláda pod tlakom más zavedie opatrenia okamžitého zásahu a nápravnú legislatívu.

Aké sú protiopatrenia, ktoré je potrebné prijať, a odkiaľ začať? Začneme u toho, že vieme, čo nemáme robiť. Nesmieme sa nechať zmanipulovať, a hodiť vinu za výtržnosti a občianske nepokoje na negrov v našom národe. Dokonca aj tých pár ľudí, ktorí propagujú nenávisť a násilie v čiernych komunitách, nie sú sami osebe ich príčinou, len ich zneužívajú sily, ktoré ich mnohonásobne prevyšujú, na podporu násilnej fázy revolúcie v Amerike.

My sa tiež nesmieme uchýliť k násiliu ako prostriedku na presadzovanie politických alebo sociálnych plánov, a musíme urobiť všetko pre to, aby sme od toho odradili aj ostatných. Nesmieme hľadať riešenie v rozšírení vlády a vládnych programov. Dúfam, že som doteraz dal jasne najavo, že to je presne to, čo si komunisti želajú, aby sme spravili, pretože je to ten samý proces, o ktorom dúfajú, že im umožní dostať sa nenásilnými prostriedkami v tejto krajine k moci.

Musíme obnoviť americkú vieru v slobodný systém podnikania. Pojem kapitalizmus sa už niekde stal neslušným slovom hlavne preto, že jeho zástancovia mali plné ruky práce užívaním si jeho plodov, zatiaľ čo jeho nepriatelia boli zaneprázdnení písaním kníh a prednáškami. V dôsledku toho kapitalizmus ustavične ustupoval pred prudkými útokmi socializmu, a teraz bojuje o holý život.

Tou ďalšou, a pravdepodobne aj najťažšou úlohou zo všetkých bude odovzdať toto posolstvo o dvojakej povahe komunistickej revolúcie ďalej našim priateľom, susedom, obchodným spoločníkom a všetkým, ktorí sú ochotní počúvať. Musíme odhaliť identitu tých, ktorí sú hore aj dole, a vedome presadzujú komunistický revolučný program, a následne ich odstrániť zo zodpovedných a vedúcich pozícií.

Čokoľvek iné, než toto, bude úplne zbytočné, pretože len budeme pobehovať po okolí a snažiť sa uhasiť jeden alebo dva ohne, zatiaľ čo oni budú kdesi inde zakladať desať nových. Ak by komunizmus mal niekedy do Ameriky doraziť, čaká nás viac úmrtí, ničenia, a ľudského utrpenia, než kedykoľvek predtým v minulosti ľudia zažili z rúk svojich dobyvateľov, a bude úplne jedno, či cesta ku komunizmu bola násilná alebo nenásilná.
Tzv. vyvlastnenie kapitalistov, ktoré leží na jej konci, bude jedným z najväčších krviprelievaní v dejinách. Už sme presiahli bod bezbolestného riešenia a salónneho patriotizmu. Ešte prednedávnom sme tomu mohli uniknúť bez veľkých obetí zo strany kohokoľvek. Ale my nie, namiesto toho sme spali, a jeden po druhom boli tieto zákony Najvyšším súdom rušené. Kongres tieto škody nedokázal napraviť, a my sa už nemáme ako brániť.

Teraz sa nepriateľ dostal za naše brány, je v našich uliciach, v parlamentných sálach, čo nás vyjde poriadne draho. Už je nezvratné, že niektorí z nás, dokonca aj vy, čo ste tu v tejto miestnosti, prídu o život počas komunistickej revolúcie, ktorá už okolo nás zúri. Samozrejme, že vám neviem povedať, kto z vás to bude, ale môžem vám povedať, že nebude v tom prakticky žiaden rozdiel, či sa vtedy postavíme na odpor, alebo sa len budeme snažiť niekam schovať. K väčšine obetí dôjde preto, lebo sa človek ocitne na nesprávnom mieste v nesprávnom čase.

Pre nás všetkých ide doslova o otázku života a smrti, a nastal čas, aby americký ľud čelil tomuto faktu, a podľa toho sa aj zariadil. Netuším, čo urobí každý z vás v kritických dňoch, ktoré máme pred sebou. Môže byť toho veľa, môže toho byť málo, a možno to nemusí byť vôbec nič. Iba vy sami si môžete na túto otázku odpovedať, ale dámy a páni, nech sa už rozhodnete pre svoju krajinu spraviť čokoľvek, urobte to rýchlo, urobte to teraz, za každú minútu, ktorou to budete odďaľovať, draho zaplatíme pri dosiahnutí konečného víťazstva. Ďakujem.

Od tejto prednášky ubehlo vyše 50 rokov, a my žneme čoraz horkejšie plody nášho ničnerobenia. Plynulé prikrádanie sa protibelošskej globalistickej komunistickej vlády od tej doby pokračuje. USA sa dnes stali krajinou, kde vojaci Antify majú povolené pustošiť, zapaľovať mestá, ba dokonca vraždiť ľudí, a to za podpory politikov a médií. Je to krajina, kde má ľavica nasadených aktivistických okresných prokurátorov, ktorí sa postarajú o to, že aj keď budú násilníci z Antifiy zatknutí, tak ich rýchlo prepustia.

Vidíme, že všetky stratégie spomenuté v prednáške, sa dnes používajú. Vidíme zradu a balamutenie amerického ľudu prichádzať zhora aj zdola. Nedá sa popierať, že USA sa už stali obeťou socializmu, pretože globalistami ovládané médiá a politické systémy kontrolujú všeobecný naratív. Rozhodujú o tom, kdo dostane slovo a kto nie. Rozhodujú o tom, čo je pravda a čo nie. Dokonca aj väčšina tzv. „konzervatívcov“ si zdanlivo buď nevšíma alebo je ľahostajná voči skutočnosti, že podporuje veľkú vládu, výdavky na dlh, a progresívnu sociálnu agendu.

Musím vám oznámiť, že v týchto voľbách, nech by vyhral ktokoľvek, si volíte viac socializmu. Vláda je čoraz väčšia, dlh stále narastá, záplava migrantov z tretieho sveta mohutnie, a zjavný ľavicový vplyv v krajine je stále silnejší. Áno, je skvelé, že Trump ukončil kurzy protibelošskej indoktrinácie vo federálnej vláde, a áno, je skvelé, že aspoň identifikoval Antifu ako teroristickú skupinu, ale je zjavné, že spoločnosť pokračuje v nastavenom kurze, a globalisti stále naberajú na sile, a aj keď Trump mal v úmysle sa do nich vážne pustiť, tak mu na to prinajlepšom zostávajú ďalšie štyri roky.

Západ potrebuje, aby sa jeho ľud zobudil a pochopil, ako sú BLM, Antifa a tento vírus využívané k nastoleniu globalistického autoritárstva pre všetkých.
Presne ako to povedal Griffin vo svojej prednáške, komunisti chcú vytvoriť závislosť na vláde, a práve z tohto najabsurdnejšieho dôvodu rozbíjajú svetovú ekonomiku v bezprecedentnom meradle. A zdá sa, že pre tých z vás, ktorí stále odmietajú s nimi spolupracovať, pripravujú to najkomunistickejšie zo všetkých riešení.

Ďalšia otázka. Poslanec za Lanark-Frontenac-Kingston.
Ďakujem predseda snemovne, mám otázku na premiéra. Vo svojej včerajšej doplňujúcej otázke som sa vlády pýtal, či sa občania Ontaria majú pripraviť na internačné tábory. V septembri federálna vláda zverejnila prihlášky pre dodávateľov, ktorý prejavia záujem o dodávanie, zabezpečovanie a spravovanie karanténnych izolačných táborov v každej kanadskej provincii a teritóriu. Tieto karanténne izolačné tábory však nie sú určené len pre ľudí s COVIDom, ale poskytujú dosť priestoru na uväznenie mnohých ľudí. Nepochybne si je táto vláda vedomá zámerov postaviť tieto izolačné tábory od pobrežia k pobrežiu, a premiéra sa chcem opýtať, koľko takýchto táborov bude postavených, a koľko ľudí v nich chce táto vláda uväzniť?
Predseda?

Ďakujem predseda snemovne.
Je pravda, že keď ľudia vycestujú z krajiny a potom sa vrátia, tak provincia v spolupráci s federálnou vládou navrhuje, aby sa ľudia izolovali, taký je postup, ktorý je veľmi účinný, a nielen u nás v Ontariu, ale v celej Kanade, a samozrejme, že zdvojnásobime svoje úsilie, aby sme sa postarali o to, že občania provincie Ontario budú v bezpečí, pán predseda snemovne, takže poslanec zrejme poukazuje na skutočnosť, že jednou z politík týkajúcich sa verejného zdravia je to, že keď sa vrátite z jurisdikcie mimo provincie Ontario, alebo z inej krajiny, izolujete sa na dva týždne.

Doplňujúca otázka. Opäť na premiéra.
Takto, mám tu žiadosť o návrh v ktorej sa jasne píše, že tieto tábory môžu byť využité pre široké spektrum ľudí, nielen pre turistov, v skutočnosti sa v nej medzinárodní turisti vôbec nespomínajú, len široký záber ľudí, potom vám pošlem kópiu tejto žiadosti. Takže vaša vláda musí o tom rokovať, a vedieť o týchto plánoch potenciálneho zadržania a izolácie občanov a obyvateľov našej krajiny, našej provincie, takže predseda snemovne, moja otázka na premiéra je,
kde budú tieto tábory postavené, koľko ľudí bude do nich uväznených, a z akých dôvodov bude možné ľudí do nich uväzniť? Chcem, aby nás premiér uistil o tom, že občania Ontaria…

Poslanec, sadnite si na miesto. Ďalšia otázka.
Len čo sa táto infraštrukúra obmedzenia pohybu upevní, hneď ako budú sledovať každý váš krok, len čo vás budú môcť zatvoriť za to, keď vám povinný test vyjde pozitívny, hneď ako nejaký byrokrat jedným ťahom pera vyhlási vašu prácu alebo podnik za prežitý, hneď ako začnete na neurčito poberať nepodmienený základný príjem, keď budete mať to šťastie, ostáva už len povedať, že hneď ako nový normál nastane, až potom si uvedomíte, prečo napriek všetkým tým dôkazom sa správajú tak radikálne.

Dúfam, že Trump vyhrá voľby, nie preto, že zvráti globalizmus, alebo obmedzí moc vlády, alebo zastaví príval legálnych a nelegálnych prisťahovalcov z tretieho sveta. Nič z toho totiž neurobí. Podporujem ho jednoducho preto, lebo jeho víťazstvo doženie ľavicu do nekontrolovateľného zúrivého hnevu, a prinúti vládu, aby proti nej aspoň do istej miery zakročila.

Keď však vyhrá Biden, táto senilná stará maňuška pre radikálov vo vedení jeho strany, muž, ktorý chce urýchliť nástup socializmu a protibelošskú agendu, tak jeho zdravie nevydrží ani rok, a je nepredstaviteľné, čo najbližšie roky nášmu ľudu prinesú. Globalistickú agendu treba raz a navždy konfrontovať, a spoločným úsilím ľudu ju poraziť.

Voľby toto nevyriešia a ani to vyriešiť nemôžu. Hneď ako budú mať všetko úplne pod kontrolou, niet cesty späť. Hneď ako všetci pôjdeme za železnú oponu, žiadna studená vojna nás nečaká, pretože sa nenájde nikto, kto by za nás bojoval.

V roku 1969 nás G. Edward Griffin varoval, že čím dlhšie to budeme odkladať, tým bolestivejšie bude nakloniť misky váh v náš prospech proti tejto komunistickej špine. Preto sa vás pýtam, koľko toho ste ochotní pre komunistov stratiť, kým sa ozvete, a začnete konať? Všetko?
Dovidenia nabudúce a držte sa.

Pre www.lifenews.sk preložil Miroslav Čonka
Úprava textu: A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/7649