V E Ľ K Ý ...P I A T O K....umučenie Krista
Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Posledný deň Krista na tejto zemi...
Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Piatok utrpenia Pána
Rímskokatolícka Cirkev
V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua.
Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus. Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti:
Liturgia slova
Poklona sv. krížu
Eucharistia
1. Liturgia slova
Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj "prostrácia" , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. kolektu).
Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš "Chvála ti a česť, Pane Ježišu". Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Odporúča sa však, aby boli Pašie prednášané spevom.
Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz. Nimi sa končí liturgia slova.
2. Poklona sv. krížu
Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje "Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta". Veriaci odpovedajú "Poďte, pokloňme sa". Tento spev sa opakuje trojmo, stále vyšším hlasom.
Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky. Preto, že Ježiš smrťou na kríži vykúpil ľud z moci diabla, až do Veľkonočnej vigílie si veriaci pred krížom kľakajú s takou úctou, ako pred Eucharistiou.
3. Eucharistia
Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Na oltár sa donesie plachta, akolyti, alebo samotný kňaz prinesie z bočného svätostánku Eucharistiu v liturgických nádobách a položí na oltár. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš).
Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši. Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní. Následne sa v procesií prenesie Eucharistia, zahalená semitransparentným vélom, v monštrancií do Božieho hrobu (vhodné miesto v kostole, tematický pripravené tak, aby pripomínalo hrob, v ktorom ležal Ježiš), kde je vystavená na verejnú poklonu až do určenej hodiny dňa.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu.
Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života, až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta. Tento príkaz sa týka všetkých, ktorí sú starší ako 18 rokov a zároveň mladší ako 60 rokov.
Gréckokatolícka Cirkev
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi je Veľký piatok striktne aliturgický deň (neslúži sa liturgia ani sa neprijíma eucharistia). V tento deň sa zachováva najprísnejší pôst (rovnako ako v Čistý pondelok). Veľký piatok má tri nosné bohoslužby:
Utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista, ktorá sa tradične nazýva Strasti. Strasti sa na Slovensku tradične slúžia na Veľký štvrtok večer.
Kráľovské hodinky alebo tiež cárske časy. Na každej hodinke sa čítajú žalmy, proroctvo, apoštol a evanjelium, ktoré sa viažu k utrpeniu a smrti Ježiša Krista.
Večiereň so sprievodom (procesiou) okolo chrámu a uložením pláštenice. Sprievod okolo chrámu symbolizuje pohrebný sprievod Ježiša Krista.
Iné kresťanské denominácie
Zvláštne bohoslužby sa konajú aj v mnohých protestantských cirkvách.
Veľký piatok ako cirkevný sviatok s prísnym pôstom a ľudové zvyky
SVIATOK 29.marec 2024
Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.
V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus. Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti: Liturgia slova, Poklona sv. krížu a Eucharistia.
1. Liturgia slova
Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. kolektu).
Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz. Nimi sa končí liturgia slova.
2. Poklona sv. krížu
Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi – so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Tento spev sa opakuje trojmo, stále vyšším hlasom.
Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky. Preto, že Ježiš smrťou na kríži vykúpil ľud z moci diabla, až do Veľkonočnej vigílie si veriaci pred krížom kľakajú s takou úctou, ako pred Eucharistiou.
3. Eucharistia
Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Na oltár sa donesie plachta, akolyti, alebo samotný kňaz prinesie z bočného svätostánku Eucharistiu v liturgických nádobách a položí na oltár.
Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši.
Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní. Následne sa v procesií prenesie Eucharistia, zahalená semitransparentným vélom, v monštrancií do Božieho hrobu (vhodné miesto v kostole, tematický pripravené tak, aby pripomínalo hrob, v ktorom ležal Ježiš), kde je vystavená na verejnú poklonu až do určenej hodiny dňa.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
Tento príkaz sa týka všetkých, ktorí sú starší ako 18 rokov a zároveň mladší ako 60 rokov.
Ľudové zvyky
Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Tento deň je podľa ľudových povier magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Taktiež sa nemohlo ryť do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou.
Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby. Tkáči zase priadli pašiové nite, ktoré ochraňovali celú rodinu pred zarieknutím a zlými duchmi.
Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. Účinok mala len vtedy, keď sa chorý umýval tak zavčasu, kým nepreletel ponad vodu vtáčik.
Dodržiaval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.Odnedávna je tento deň známy hlavne vypekaním rôznych dobrôt. Výborné na tento deň sú syrové koláčiky, tvarohové buchty alebo moravské koláče.
V mnohých krajinách a územiach so silnou kresťanskou tradíciou ako Austrália, Bermudy, Brazília, Kanada, krajiny Karibiku, Čile, Kolumbia, Kostarika,Kuba,Hong-Kong,Malajzia, Česká republika, Ekvádor, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Malta, Mexiko, Nový Zéland , Peru, Filipíny, Portugalsko, škandinávske krajiny, Singapur, Španielsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo a Venezuela sa tento deň považuje za štátny alebo federálny sviatok . V Spojených štátoch slávi Veľký piatok ako štátny sviatok 12 štátov: Connecticut, Texas, Delaware, Havaj, Indiana, Tennessee, Florida, Kentucky, Louisiana, New Jersey, Severná Karolína a Severná Dakota.
Veľký piatok je sviatkom aj na amerických územiach Guam , Americké Panenské ostrovy a Portoriko .
Prečo je sobota biela, štvrtok zelený a aký je význam Veľkej noci 31. marca 2024
Veľkonočné sviatky sú oslavou prvého jarného splnu Mesiaca. Nadväzujú na dlho očakávané dni jarného slnovratu a rovnodennosti a sú spojené so začiatkom základných poľnohospodárskych prác, majú pradávne tradície. Na území Slovenska sa napríklad lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny. Veľká noc je zároveň najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Kvetná nedeľa
Veľkonočný týždeň sa nazýva aj tichý, svätý alebo veľký a začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľudia Ježiša nadšene vítali. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov – obľúbených bahniatok. Počas Kvetnej nedele tieto halúzky kňazi posvätia v katolíckych kostoloch, čím podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov pred chorobami či inými pohromami.
Zelený štvrtok
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom. Údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Zeleným štvrtkom sa začína pôst pašiového týždňa, ktorý trvá až do vzkriesenia.
Veľký piatok
Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta.
Veľký piatok je zároveň časom prísneho pôstu, rozjímania, modlitieb, pašií a očistných obradov. Podľa ľudových tradícií sa tento deň zakazovalo hýbať zemou, pretože sa verilo, že ešte spí – táto obyčaj má korene v starých kultoch uctievania zeme. Ľudia verili, že zem je zjari ťarchavá – mnohí sa jej klaňali a bozkávali ju s nádejou, že sila zeme prejde takýmto dotykom i do človeka.
Mnohé ženy dodnes na Veľký piatok stierajú z jarných lúk rosu. Na Veľký piatok sa vzťahuje aj prísny zákaz pitia alkoholu. Gazda, ktorý by to porušil, by bol údajne v lete stále smädný a hrozilo by mu, že ho uštipne had. Veľký piatok uznáva ako sviatok pracovného pokoja takmer 40 štátov.
Biela sobota
Biela sobota bola pokračovaním dvoch predchádzajúcich dní, počas nej však už v domácnostiach voňalo aj mäso a údeniny, ktoré gazdinky pripravovali na Veľkonočnú nedeľu. Pripravovala sa najmä bravčovina a z nej predovšetkým údená šunka a klobásy, ktoré ženy ukladajú i do prútených košíkov, v ktorých nosia v nedeľu ráno jedlo, určené na sviatočné raňajky, posvätiť.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ako najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca vo všetkých kresťanských cirkvách. Tento deň končí obdobie štyridsaťdňového pôstu. Katolíci pri rannej omši svätia potraviny, medzi ktorými ani dnes v košíkoch okrem mäsa nesmú chýbať koláče a kráľ veľkonočných sviatkov – vajíčko. Sviatočné stoly sú plné dobrôt a v mnohých domácnostiach nechýba ani veľkonočný baranček.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je čas oblievačky a šibačky. Z vŕbových prútov sa totiž vraj sviežosť a pružnosť prenáša šibaním na ženy a dievčatá – inde šibačku nepoznajú a pondelok je opäť časom hojnosti vody. V niektorých častiach Slovenska sa oblievačka začína už skoro ráno, na svitaní – a v domoch čaká návštevníkov popri pohostení odmena – maľované vajíčko.
Veľká noc je nielen oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari – príchodom Vesny – súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.
Členovia mnohých kresťanských denominácií , vrátane katolíckej , východnej pravoslávnej , luteránskej , anglikánskej , metodistickej , orientálnej ortodoxnej , zjednotenej protestantskej a niektorých reformovaných tradícií (vrátane určitých kontinentálnych reformovaných , presbyteriánskych a kongregačných cirkví), oslavujú Veľký piatok pôstom a bohoslužbami . V mnohých katolíckych, luteránskych, anglikánskych a metodistických cirkvách sa bohoslužba Veľkej trojhodinovej agónie koná od poludnia do 15:00, čo je čas, ktorý Biblia zaznamenáva ako temnotu zahaľujúcu krajinu do Ježišova obetná smrť na kríži. Komunikanti moravskej cirkvi majú na Veľký piatok tradíciu čistenia náhrobkov na moravských cintorínoch .
Dátum Veľkého piatku sa v gregoriánskom aj juliánskom kalendári mení z roka na rok . Východné a západné kresťanstvo nesúhlasí s výpočtom dátumu Veľkej noci, a teda Veľkého piatku. Veľký piatok je široko zavedený zákonný sviatok na celom svete, vrátane väčšiny západných krajín a 12 štátov USA . Niektoré prevažne kresťanské krajiny , ako napríklad Nemecko, majú zákony zakazujúce určité činy, ako je verejný tanec a konské dostihy, na pamiatku pochmúrnej povahy Veľkého piatku.
Etymológia
„Veľký piatok“ pochádza z významu „zbožný, svätý“ slova „dobrý“. Menej časté príklady výrazov založených na tomto zastaranom zmysle pre „dobro“ zahŕňajú „dobrá kniha“ pre Bibliu, „dobrý príliv“ pre „Vianoce“ alebo fašiangy a Veľká streda pre stredu Veľkého týždňa. Bežná ľudová etymológia nesprávne analyzuje „Veľký piatok“ ako skomoleninu „Boží piatok“ podobne ako lingvisticky správny opis „ zbohom “ ako skratku „Boh s tebou“. V starej angličtine sa tento deň nazýval „Long Friday“ ( langa frigedæg [ˈlɑŋɡɑ ˈfriːjedæj] ) a ekvivalenty tohto výrazu sa dodnes používajú v škandinávskych jazykoch a vo fínčine.
Iné jazyky
V latinčine bol názov používaný katolíckou cirkvou do roku 1955 Feria sexta in Parasceve („Piatok prípravy [na sobotu]“). V reforme Veľkého týždňa z roku 1955 bol premenovaný na Feria sexta in Passione et Morte Domini („Piatok umučenia a smrti Pána“) a v novom obrade zavedenom v roku 1970 bol skrátený na Feria sexta in Passione Domini („Piatok umučenia a smrti Pána“) . Piatok Umučenia Pána“).
V holandčine je Veľký piatok známy ako Goede Vrijdag , vo frízštine ako Goedfreed . V nemecky hovoriacich krajinách sa vo všeobecnosti označuje ako Karfreitag („Smútočný piatok“, pričom Kar zo starohornonemeckého kara ‚ „bewail“, „trumf“, „truchliť“, čo súvisí s anglickým slovom „care“ v r. zmysel pre starosti a strasti), ale niekedy sa nazýva aj Stiller Freitag („Tichý piatok“) a Hoher Freitag („Veľký piatok, Veľký piatok“). V škandinávskych jazykoch a fínčine ("pitkäperjantai") sa nazýva ekvivalentom "Long Friday", ako to bolo v starej angličtine ("Langa frigedæg").
V írčine je známy ako Aoine an Chéasta , „piatok ukrižovania“, z céas , „trpieť;“ podobne je to DihAoine na Ceusta v škótskej gaelčine. Vo waleštine sa to nazýva Dydd Gwener y Groglith , „Piatok krížového čítania“, čo odkazuje na Y Groglith , stredoveký waleský text o Ježišovom ukrižovaní , ktorý sa tradične čítal na Veľký piatok.
V gréčtine, poľštine, maďarčine, rumunčine, bretónčine a arménčine sa vo všeobecnosti označuje ako ekvivalent „veľkého piatku“ ( Μεγάλη Παρασκευή , Wielki Piątek , Nagypéntek , Vinerea Mare , Gwener աֈՈ־ , Ա֡թաթեվ Ա Ղթ Ղձձաար Παρασκευή , Wielki Piątek , Nagypéntek ). V srbčine sa označuje buď Велики петак ("Veľký piatok"), alebo bežnejšie ako Страсни петак ("Trp piatok"). V bulharčine sa nazýva buď Велики петък ("Veľký piatok"), alebo bežnejšie, Разпети петък ("Ukrižovaný piatok"). Vo francúzštine, taliančine, španielčine a portugalčine sa označuje ako svätý Vendredi , Venerdì santo, Viernes Santo a Sexta-Feira Santa („Svätý piatok“). V arabčine a maltčine je známy ako „الجمعة العظيمة“ a Il-Ġimgħa l-Kbira („Veľký piatok“). V malajálamčine sa nazýva ദുഃഖ വെള്ളി ("Smutný piatok").
Biblické účty
Umučenie , Ukrižovanie Ježiša a Ježišove výroky na kríži
Časť seriálu o
Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie
Vášeň
šou
Vzkriesenie
skryť
Svätý týždeň
Kvetná nedeľa
Veľký pondelok
Veľký utorok
Špionážna streda
Zelený štvrtok
Dobrý piatok
Biela sobota
Veľkonočná nedeľa
šou
Význam
šou
Ježišove vízie
šou
Teórie prázdnych hrobov
šou
Súvisiace
Portály: Kresťanská biblia
v
t
e
Podľa správ v evanjeliách kráľovskí vojaci, vedení Ježišovým učeníkom Judášom Iškariotským , zatkli Ježiša v Getsemanskej záhrade . Judáš dostal za zradu Ježiša peniaze ( 30 strieborných ) a strážcom povedal, že koho pobozká , toho majú zatknúť. Po zatknutí Ježiša odviedli do domu Annáša Annas - Wikipedia svokra veľkňaza Kaifáša Caiaphas - Wikipedia Tam ho vypočúvali s malým výsledkom a poslali zviazaného ku Kaifášovi, veľkňazovi, kde sa zhromaždil veľrada .
Protichodné svedectvo proti Ježišovi bolo prednesené mnohými svedkami, na ktoré Ježiš nič neodpovedal. Nakoniec veľkňaz zaprisahal Ježiša, aby odpovedal pod slávnostnou prísahou: "Zaprisahávam ťa na živého Boha, aby si nám povedal, si ten Pomazaný, Boží Syn?" Ježiš nejednoznačne svedčil: "Povedal si to a časom uvidíš Syna človeka sedieť po pravici Všemohúceho, prichádzať na nebeských oblakoch." Veľkňaz odsúdil Ježiša za rúhanie a Sanhedrin súhlasil s rozsudkom smrti . Peter, čakajúci na nádvorí, tiež trikrát zaprel Ježiša okolostojacim, zatiaľ čo výsluchy prebiehali presne tak, ako Ježiš predpovedal.
Ráno celé zhromaždenie priviedlo Ježiša k rímskemu miestodržiteľovi Pontskému Pilátovi pod obvinením, že rozvracia národ, postaví sa proti cézarovým daniam a urobí zo seba kráľa. Pilát poveril židovských vodcov, aby súdili Ježiša podľa vlastného zákona a vykonávali rozsudky; židovskí vodcovia však odpovedali, že im Rimania nedovolili vykonať rozsudok smrti.
Pilát sa pýtal Ježiša a povedal zhromaždeniu, že neexistuje dôvod na odsúdenie. Keď sa Pilát dozvedel, že Ježiš pochádza z Galiley, postúpil prípad galilejskému vládcovi Galilee - Wikipedia kráľovi Herodesovi , ktorý bol v Jeruzaleme na veľkonočné sviatky. Herodes sa pýtal Ježiša, ale nedostal žiadnu odpoveď; Herodes poslal Ježiša späť k Pilátovi. Pilát povedal zhromaždeniu, že ani on, ani Herodes neuznali Ježiša za vinného; Pilát sa rozhodol, že dá Ježiša zbičovať a prepustiť. Zástup pod vedením veľkňazov žiadal Barabáša , ktorý bol uväznený za vraždu počas povstania. Pilát sa pýtal, čo chcú urobiť s Ježišom, a oni žiadali: Ukrižuj ho. Pilátova žena už v ten deň videla Ježiša vo sne a varovala Piláta, aby „nemal nič spoločné s týmto spravodlivým mužom“. Pilát dal Ježiša zbičovať a potom ho vyviedol k zástupu, aby ho prepustil. Veľkňazi informovali Piláta o novom obvinení, v ktorom žiadali, aby bol Ježiš odsúdený na smrť, „pretože tvrdil, že je Božím synom“. Táto možnosť naplnila Piláta strachom a priviedol Ježiša späť do paláca a chcel vedieť, odkiaľ prišiel.
Pilát, ktorý naposledy prišiel pred dav, vyhlásil Ježiša za nevinného a umyl si ruky vo vode, aby ukázal, že nemá podiel na tomto odsúdení. Napriek tomu Pilát vydal Ježiša, aby ho ukrižovali, aby zabránil nepokojom. Napísaná veta bola "Ježiš Nazaretský, kráľ Židov." Ježiš niesol svoj kríž na miesto popravy (s pomocou Šimona z Cyrény ), ktoré sa nazývalo „miesto lebky“ alebo „ Golgota “ v hebrejčine a v latinčine „Kalvária“. Tam bol ukrižovaný spolu s dvoma zločincami.
Ježiš trpel na kríži šesť hodín. Počas jeho posledných troch hodín na kríži, od poludnia do 15:00, zavládla tma po celej krajine . V evanjeliách Matúša a Marka sa hovorí, že Ježiš prehovoril z kríža , citujúc mesiášsky Žalm 22 : "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"
Ježiš s hlasitým výkrikom vydal svojho ducha. Nastalo zemetrasenie, hrobky sa otvorili a opona v chráme bola roztrhnutá zhora nadol. Stotník na stráži na mieste ukrižovania vyhlásil: "Naozaj to bol Boží Syn!"
Jozef z Arimatie , člen Sanhedrinu a tajný Ježišov nasledovník, ktorý nesúhlasil s jeho odsúdením, išiel k Pilátovi, aby si vyžiadal Ježišovo telo. Ďalší tajný Ježišov nasledovník a člen Sanhedrinu menom Nikodém priniesol asi sto kilovú zmes korenia a pomohol zabaliť Ježišovo telo. Pilát požiadal stotníka o potvrdenie, či je Ježiš mŕtvy. Vojak prepichol Ježišov bok kopijou, z ktorej vytiekla krv a voda, a stotník oznámil Pilátovi, že Ježiš je mŕtvy.
Jozef z Arimatie vzal Ježišovo telo, zabalil ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý bol vytesaný do skaly v záhrade blízko miesta ukrižovania. Nikodém tiež priniesol 75 libier myrhy a aloe a vložil ich do plátna spolu s telom, v súlade so židovskými pohrebnými zvykmi. Nad vchod do hrobu privalili veľkú skalu. Potom sa vrátili domov a oddýchli si, lebo šabat sa začal západom slnka.
ortodoxné
Byzantskí kresťania ( východní kresťania , ktorí nasledujú Konštantínopolský obrad : pravoslávni kresťania a gréckokatolíci ) nazývajú tento deň „Veľký a Veľký piatok“ alebo jednoducho „Veľký piatok“. Pretože sa v tento deň pripomína Ježišova obeta prostredníctvom jeho ukrižovania, Božská liturgia (obeta chleba a vína) sa nikdy neslávi na Veľký piatok, okrem prípadov, keď sa tento deň zhoduje s Veľkým sviatkom Zvestovania Great feasts in the Eastern Orthodox Church - Wikipedia ktorý pripadá na na pevný dátum 25. marca (pre tie cirkvi, ktoré sa riadia tradičným juliánskym kalendárom , pripadá 25. marec v súčasnosti na 7. apríla moderného gregoriánskeho kalendára ). Na Veľký piatok už duchovenstvo nenosí fialové alebo červené rúcha, ktoré je obvyklé počas Veľkého pôstu , ale namiesto toho si obliekajú čierne rúcha . Na Veľký a Veľký štvrtok nie je „strhávanie oltára“ ako na Západe; namiesto toho sú všetky kostolné závesy zmenené na čierne a zostanú tak až do božskej liturgie na Veľkú sobotu .
Veriaci si pripomínajú udalosti dňa verejným čítaním konkrétnych žalmov a evanjelií a spievaním chválospevov o Kristovej smrti. Bohaté vizuálne zobrazenie a symbolika, ako aj strhujúca hymnódia, sú pozoruhodnými prvkami týchto zachovávaní. V pravoslávnom chápaní udalosti Veľkého týždňa nie sú len každoročnou spomienkou na minulé udalosti, ale veriaci sa skutočne podieľajú na Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní .
Každá hodina tohto dňa je novým utrpením a novým úsilím spasiteľského utrpenia. A ozvena tohto utrpenia je už počuť v každom slove našej bohoslužby – jedinečná a neporovnateľná tak v sile nehy a citu, ako aj v hĺbke bezhraničného súcitu s utrpením Spasiteľa. Svätá cirkev otvára pred očami veriacich úplný obraz vykupiteľského utrpenia Pána počnúc krvavým potom v Getsemanskej záhrade až po ukrižovanie na Golgote. Svätá Cirkev, ktorá nás v myšlienkach prenesie späť do minulých storočí, nás privádza k päte Kristovho kríža vztýčeného na Golgote a robí nás prítomnými medzi chvejúcimi sa divákmi celého Spasiteľovho mučenia.
Veľký a Veľký piatok sa dodržiava ako absolútny pôst a od dospelých byzantských kresťanov sa očakáva, že sa zdržia všetkého jedla a pitia po celý deň, pokiaľ im to ich zdravotný stav dovoľuje. "V tento Svätý deň sa ani nejedí, ani nejeme v tento deň ukrižovania. Ak sa niekto nemôže alebo veľmi zostarol [alebo nie je] schopný postiť sa, po západe slnka mu môžu dať chlieb a vodu. tak sa dostávame k svätému prikázaniu svätých apoštolov nejesť na Veľký piatok." (porovnaj Black Fast )
Matiná Svätého a Veľkého piatku
Byzantské kresťanské slávenie Veľkého a Veľkého piatku, ktoré je formálne známe ako Rád svätého a spasiteľného umučenia nášho Pána Ježiša Krista , sa začína vo štvrtok večer matutínami dvanástich pašiových evanjelií . Po tejto maturitnej bohoslužbe je roztrúsených dvanásť čítaní zo všetkých štyroch evanjelií, ktoré opisujú udalosti umučenia od Poslednej večere cez ukrižovanie a pochovanie Ježiša. Niektoré kostoly majú svietnik s dvanástimi sviečkami a po každom čítaní evanjelia jedna zo sviec zhasne.
Prvé z týchto dvanástich čítaní je najdlhším evanjeliovým čítaním v liturgickom roku a je spojením všetkých štyroch evanjelií . Tesne pred šiestym evanjeliovým čítaním, ktoré hovorí o pribití Ježiša na kríž, kňaz vynesie zo svätyne veľký kríž spolu s kadidlom a sviecami a umiestni ho do stredu lode Nave - Wikipedia kde sa zhromažďuje zhromaždenie) Sēmeron Kremātai Epí Xýlou :
Dnes Ten, kto zavesil zem na vody, je zavesený na kríži (trikrát) .
Ten, kto je kráľom anjelov, je odetý v tŕňovej korune.
Kto zahaľuje nebesia do oblakov, je zahalený do purpuru výsmechu.
Ten, kto v Jordánsku oslobodil Adama, dostáva údery do tváre.
Ženích Cirkvi je prikovaný klincami.
Syn Panny je prebodnutý kopijou.
Uctievame Tvoje umučenie, Kriste (trikrát) .
Ukáž nám aj svoje slávne vzkriesenie.
Hodnoty sú:
Ján 13:31-18:1 – Kristova posledná kázeň, Ježiš sa modlí za apoštolov .
Ján 18:1–28 – Utrpenie v záhrade , výsmech a zapieranie Krista.
Matúš 26:57–75 – Výsmech Kristovi, Peter popiera Krista.
Ján 18:28–19:16 – Pilát sa pýta Ježiša; Ježiš je odsúdený; Ježišovi sa Rimania vysmievajú.
Matúš 27:3–32 – Judáš spácha samovraždu; Ježiš je odsúdený; Ježiš zosmiešňovaný Rimanmi; Šimon Cyrénsky prinútený niesť kríž.
Marek 15:16–32 – Ježiš zomiera .
Matúš 27:33–54 – Ježiš zomiera .
Lukáš 23:32–49 - Ježiš zomiera .
Ján 19:25–37 – Ježiš zomiera .
Marek 15:43–47 – Jozef z Arimatie pochováva Krista.
Ján 19:38–42 – Jozef z Arimatie pochováva Krista.
Matúš 27:62–66 – Židia postavili stráž.
Počas bohoslužby všetci predstupujú, aby pobozkali nohy Krista na kríži. Po kánone , krátkej a dojímavej hymne Múdry zlodej spievajú speváci, ktorí stoja pri úpätí kríža v strede lode. Bohoslužba sa nekončí prvou hodinou , ako zvyčajne, ale špeciálnym prepustením kňaza:
Nech je Kristus, náš pravý Boh, ktorý pre spásu sveta znášal pľuvanie, bičovanie, bitie, kríž a smrť na príhovor svojej najčistejšej Matky , našich svätých a Boha nosiacich otcov a všetkých svätí , zmiluj sa nad nami a zachráň nás, lebo On je dobrý a Miluje ľudstvo.
Kráľovské hodiny
Kráľovské hodiny
Na druhý deň, v piatok predpoludním, sa všetci opäť zídu, aby sa modlili Kráľovské hodiny Good Friday - Wikipedia špeciálne rozšírené slávenie Malých hodín (vrátane prvej hodiny, tretej hodiny , šiestej hodiny , deviatej hodiny a Typica ) s dodatkom čítaní Písma ( Starý zákon , List a Evanjelium) a chválospevov o ukrižovaní pri každej hodine (niektoré látky z predchádzajúcej noci sa opakujú). Má o niečo slávnostnejší charakter a svoj názov „Kráľovský“ odvodzuje jednak zo skutočnosti, že sa Hodiny slúžia slávnostnejšie ako zvyčajne, pripomínajúc Krista Kráľa, ktorý sa ponížil za spásu ľudstva, a tiež zo skutočnosti, že tejto bohoslužby sa v minulosti zúčastnil aj cisár a jeho dvor.
Nešpory Svätého a Veľkého piatku
Popoludní, okolo 15. hodiny, sa všetci zhromažďujú na vešperách Sňatia z kríža na pamiatku Zloženia z kríža . Po žalme 103 (104) a Veľkej litánii sa spieva „Pane, volám“ bez čítania žaltára. Prvých päť sticher (prvá sa opakuje) je prevzatých z Apostichy pri matunách predchádzajúci večer, ale posledné 3 z 5 sú spievané v tóne 2. Ďalšie tri stichery v tóne 6 vedú k vchodu. Večerný prokimenon je prevzatý zo Žalmu 21 (22): 'Rozdelili si moje rúcho a vrhli los o môj odev.'
Potom sú štyri čítania, pričom pred druhým a štvrtým je Prokimena:
Exodus 33:11-23 - Boh ukazuje Mojžišovi svoju slávu
Druhý prokimenon je zo Žalmu 34 (35): ‚Súď ich, Pane, ktorí Mi ubližujú, bojuj proti tým, čo bojujú proti Mne.'
Jób 42:12-20 - Boh obnovuje Jóbovo bohatstvo (všimnite si, že verše 18-20 sa nachádzajú iba v Septuaginte)
Izaiáš 52:13-54:1 - Štvrtá pieseň trpiaceho služobníka
Tretí Prokimenon je zo Žalmu 87 (88): 'Položili ma do najspodnejšej jamy: do temných miest a do tône smrti.'
1 Kor 1:18-2:2 - Svätý Pavol kladie ukrižovaného Krista za stred kresťanského života
Potom sa spieva Aleluja s veršami zo Žalmu 68 (69): ‚Zachráň ma, Bože, lebo vody vstúpili až do mojej duše.‘
Evanjeliové čítanie je zložený z troch zo štyroch evanjelií (Matúš 27:1-38; Lukáš 23:39-43; Matúš 27:39-54; Ján 19:31-37; Matúš 27:55-61) , v podstate príbeh o ukrižovaní, ako sa javí podľa svätého Matúša, popretkávaný svätým Lukášovým rozprávaním o vyznaní Dobrého zlodeja a svätým Jánom o krvi a vode stekajúcej z Ježišovho boku. Počas evanjelia je Kristovo telo ( sóma ) sňaté z kríža a ako slová v čítaní evanjelia spomínajú Jozefa z Arimatie, je zabalené do ľanového rubáša a odnesené k oltáru vo svätyni.
Aposticha uvažuje o Kristovom pohrebe. Buď v tomto bode (v gréckom použití), alebo počas nasledujúceho tropária (v slovanskom použití):
Vznešený Jozef sňal tvoje najčistejšie telo zo Stromu, zabalil ho do čistého plátna a korenín a uložil do nového hrobu.
epitaphios alebo „navíjacia plachta“ (látka vyšívaná obrazom Krista pripravená na pohreb) sa nesie v sprievode k nízkemu stolu v lodi, ktorý predstavuje Kristov hrob Epitaphios (liturgical) - Wikipedia je často zdobená množstvom kvetov. Samotný epitaphios predstavuje Ježišovo telo zabalené do pohrebného rubáša a je približne v plnej veľkosti látkovou ikonou Kristovho tela. Bohoslužba končí nádejou na vzkriesenie:
Anjel stál pri hrobe a na ženy nesúce korenie nahlas zvolal: „Myrha sa hodí k mŕtvym, ale Kristus sa ukázal ako cudzinec skazenosti.
Potom môže kňaz predniesť homíliu a všetci predstúpia, aby si uctili epitafiá. V slovanskej praxi sa na konci vešpier ihneď slúži kompletória , v ktorej sa uvádza zvláštny kánon Ukrižovania nášho Pána a Oplakávanie Najsvätejšej Bohorodičky od Symeona Logoteta.
Matiná Svätej a Veľkej soboty
V piatok večer, Matiná Svätej a Veľkej soboty , sa slávi jedinečná bohoslužba známa ako Oplakávanie pri hrobe (Epitáphios Thrēnos) . Táto bohoslužba sa niekedy nazýva aj Jerusalem Matins . Veľká časť bohoslužieb sa odohráva okolo Kristovho hrobu v strede lode.
Jedinečnou črtou bohoslužby je spievanie žalmov alebo chvál ( Enkómia ), ktoré pozostávajú z veršov spievaných duchovenstvom vložených medzi verše žalmu 119 (ktorý je zďaleka najdlhším žalmom v Biblii). Enkómia sú najobľúbenejšie hymny byzantskej hymnografie, ich poézia aj hudba sa jedinečne hodia k sebe navzájom a k duchu dňa .
Pozostávajú zo 185 tercetových antifón usporiadaných do troch častí ( stáseis alebo "zastavenia"), ktoré sú prepletené veršami žalmu 119, a deviatich krátkych doxastiká (" Glóriae ") a Theotókia (vzývania k Panne Márii). Všetky tri stásei sú nastavené na vlastnú hudbu a sú všeobecne známe svojimi počiatočnými antifónami: Ἡ ζωὴ ἐν τάφῳ , „Život v hrobe“, Ἄξιον ἐστί , „Za to stojí“ a ΑϾαs϶ι γᶾν ι generation ". Hudobne ich možno klasifikovať ako strofické , každá so 75, 62 a 48 tercetovými strofami .
Vyvrcholenie Enkómie prichádza počas tretej stásis , s antifónou „Ω γλυκύ μου ἔαρ“, nárekom Panny Márie za jej mŕtve Dieťa („Ó, moja sladká jar, moje najsladšie dieťa, kam sa podela tvoja krása?“) . Neskôr, počas inej antifóny tejto stázy („Zavčas rána prišli k Tebe myronosi a posypali myrhou Tvoj hrob“), mladé dievčatá z farnosti položia kvety na Epitaphios a kňaz ho pokropí ružovou vodou. . Autor(i) a dátum Enkómia nie sú známe. Ich jazykový štýl vo vysokej attike naznačuje datovanie okolo 6. storočia, možno pred časom sv. Romana Melodistu .
Evlogitaria (Požehnania) zmŕtvychvstania sa spievajú ako v nedeľu, pretože odkazujú na rozhovor medzi nositeľmi myrhy a anjelom v hrobe, po ktorom nasleduje kathismata o Kristovom pohrebe. Potom sa okamžite prečíta žalm 50 (51) a potom nasleduje veľmi obľúbený kánon, ktorý napísal Mark Mních, biskup z Hydrous a Kosmas zo Svätého mesta, s irmoi od mníšky Kassiani. Vrcholom veľmi obľúbeného kánonu je Óda 9, ktorá má formu dialógu medzi Kristom a Bohorodičkou, pričom Kristus sľubuje svojej Matke nádej na vzkriesenie. Tento Canon bude opäť spievať nasledujúcu noc v Midnight Office.
Nasleduje chvála a jej stichera má podobu pohrebného náreku, pričom vždy zachováva nádej na vzkriesenie. Doxastikon spája Kristov odpočinok v hrobe s Jeho odpočinkom v siedmy deň stvorenia a theotokion ("Najsvätejšia si požehnaná, Panna Theotokos...) je to isté, čo sa používa v nedeľu.
Na konci Veľkej doxológie , keď sa spieva trisagion , sa epitaphios odoberie v sprievode okolo kostola a potom sa vráti do hrobky. Niektoré kostoly dodržiavajú prax držania epitafia pri dverách nad úrovňou pása, takže veriaci sa pri návrate do kostola najviac klaňajú pod ním, čo symbolizuje ich vstup do smrti a zmŕtvychvstania Krista. Epitaphios bude ležať v hrobe až do veľkonočnej služby v nedeľu skoro ráno. V niektorých kostoloch sa epitaphios nikdy nenecháva sám, ale 24 hodín denne ho sprevádza čitateľ spievajúci zo žaltára.
Keď sa sprievod vráti do kostola, číta sa tropár, podobný tým, ktoré sa čítajú o šiestej hodine počas celého Pôstu, pričom sa zameriava na účel Kristovho pohrebu. Potom sa povie séria prokimen a čítaní:
Prvý prokimenon je zo Žalmu 43 (44): 'Vstaň, Pane, a pomôž nám a vysloboď nás pre svoje meno.'
Ezechiel 37:1-14 - Boh hovorí Ezechielovi, aby prikázal kostiam, aby ožili.
Druhý prokimenon je zo Žalmu 9 (9-10) a je založený na veršoch spievaných v nedeľu v kathismate a chválach: ‚Vstaň, Pane, môj Bože, zodvihni svoju ruku, nezabudni navždy na svojich chudobných.‘
1. Korinťanom 5:6-8; Galaťanom 3:13-14 - Svätý Pavol slávi Kristovo umučenie a vysvetľuje jeho úlohu v živote kresťanov z pohanov.
Alelujové verše sú zo Žalmu 67 (68) a vychádzajú z veľkonočných veršov: 'Nech vstane Boh a jeho nepriatelia nech sa rozpŕchnu.'
Matúš 27:62-66 - Farizeji žiadajú Piláta, aby postavil stráž pri hrobe.
Na konci bohoslužby sa spieva záverečná hymna, keď veriaci prichádzajú uctievať Epitaphios.
rímskokatolícky
Deň pôstu
Katolícka cirkev považuje Veľký piatok a Bielu sobotu za veľkonočný pôst v súlade s článkom 110 Sacrosanctum Concilium . V latinskej cirkvi sa pôstnym dňom rozumie len jedno plné jedlo a dve jedlá (menšie jedlo, z ktorých dve spolu nerovnajú jedno plné jedlo) Good Friday - Wikipedia – hoci to môže byť sa na Bielu sobotu dodržiavajú menej prísne ako na Veľký piatok.
Služby v daný deň
Rímsky obrad neslávi omšu medzi omšou Pánovej večere na Zelený štvrtok (Zelený štvrtok) večer a Veľkonočnou vigíliou , pokiaľ Vatikán alebo miestny biskup neudelí osobitnú výnimku pre vzácne slávnostné alebo vážne príležitosti . Jediné sviatosti , ktoré sa slávia v tomto čase, sú krst (pre tých, ktorí sú v nebezpečenstve smrti), pokánie a pomazanie chorých . Eucharistia sa síce neslávi, ale veriacim sa rozdáva len na slávenie utrpenia Pána , ale možno ju vziať v ktorúkoľvek hodinu aj chorým, ktorí sa na slávenie nemôžu zúčastniť.
Slávnosť Umučenia Pána sa koná popoludní, ideálne o tretej; z pastoračných dôvodov (najmä v krajinách, kde Veľký piatok nie je štátnym sviatkom) je však prípustné sláviť liturgiu skôr, aj krátko po poludní, prípadne v neskoršiu hodinu. Slávenie sa skladá z troch častí: liturgia slova, poklona krížu a sväté prijímanie. Oltár je holý, bez kríža, svietnikov a oltárnych rúšok . Pri príprave požehnania vody na Veľkonočnú vigíliu je tiež zvykom vyprázdňovať pramene svätenej vody. Tradične sa na Veľký piatok alebo Bielu sobotu nezvonia až do Veľkonočnej vigílie.
Liturgická farba použitých rúch je červená. Pred rokom 1970 boli rúcha čierne s výnimkou časti obradu na prijímanie, keď sa používala fialová. Ak slávi biskup alebo opát , nosí obyčajnú mitru (mitra simplex) . Pred reformami liturgií Veľkého týždňa v roku 1955 sa všade používala čierna.
Nešpory Veľkého piatku sa modlia len tí Vespers - Wikipedia ktorí sa nemohli zúčastniť Slávnosti utrpenia Pána.
Trojhodinová agónia
Trojhodinová agónia
Trojhodinová pobožnosť založená na siedmich posledných slovách z kríža sa začína napoludnie a končí o 15. hodine, teda v čase, keď kresťanská tradícia učí, že Ježiš zomrel na kríži.
liturgia
Liturgia Veľkého piatku sa skladá z troch častí: liturgia slova , uctievanie kríža a sväté prijímanie .
Liturgia slova pozostáva z duchovenstva a pomáhajúcich služobníkov, ktorí vstupujú v úplnom tichu, bez akéhokoľvek spevu. Potom sa potichu poklonia . To znamená poníženie ( pád ) (pozemských) ľudí. Symbolizuje aj smútok a smútok Cirkvi. Potom nasleduje modlitba Collect a čítanie alebo spievanie Izaiáša 52:13–53:12, Hebrejom 4:14–16, Hebrejom 5:7–9 a príbeh o utrpení z Evanjelia podľa Jána , tradične rozdelené medzi tromi diakonmi, ale zvyčajne čítajú celebrant a dvaja ďalší čitatelia. V staršej forme omše známej ako tridentská omša sú čítania na Veľký piatok prevzaté z Exodus 12:1-11 a Evanjelia podľa sv. Jána (Ján 18:1-40); (Ján 19:1-42).
Veľké príhovory známe tiež ako orationes sollemnes bezprostredne nadväzujú na liturgiu slova a pozostávajú zo série modlitieb za Cirkev, pápeža, duchovných a laikov Cirkvi, tých, ktorí sa pripravujú na krst, za jednotu kresťanov, Židov, tých, ktorí neveria v Krista, tých, ktorí neveria v Boha, tých, ktorí sú vo verejnej funkcii a tých, ktorí sú v osobitnej núdzi. Po každom úmysle modlitby diakon vyzve veriacich, aby si pokľakli na krátku súkromnú modlitbu; celebrant potom zhrnie zámer modlitby modlitbou v štýle Collect. V rámci liturgie Veľkého týždňa pred rokom 1955 sa kľačanie vynechalo len pri modlitbe za Židov .
Klaňanie sa krížu má krucifix , nie nevyhnutne ten, ktorý je bežne na oltári alebo v jeho blízkosti v iných obdobiach roka, ktorý sa slávnostne odhaľuje a vystavuje zhromaždeniu a potom ho uctievajú, ak je to možné, individuálne a zvyčajne bozkávaním. drevo kríža, pričom sa spievajú hymny a Improperia („Výčitky“) s hymnou Trisagion .
Sväté prijímanie sa udeľuje podľa obradu založeného na záverečnej časti svätej omše, počínajúc modlitbou Otčenáš , ale vynechávajúc obrad „ lámania chleba “ as ním súvisiacu aklamáciu, Agnus Dei . Pri tejto bohoslužbe sa rozdáva Eucharistia , konsekrovaná pri večernej omši Pánovej na Zelený štvrtok . Pred reformami Veľkého týždňa pápeža Pia XII. v roku 1955 prijímal prijímanie iba kňaz v rámci toho, čo sa nazývalo omša vopred posvätených , ktorá zahŕňala zvyčajné obetné modlitby s vkladaním vína do kalicha, ale ktorý vynechal omšový kánon . Kňaz a ľud potom v tichosti odídu a oltárne plátno sa stiahne a oltár zostane holý, okrem kríža a dvoch alebo štyroch svietnikov.
Krížová cesta
Okrem predpísanej liturgickej služby sa krížová cesta často modlí buď v kostole alebo vonku a od poludnia do 15:00 sa môže konať modlitebná služba, známa ako trojhodinová agónia. V krajinách ako Malta, Taliansko, Filipíny, Portoriko a Španielsko sa konajú procesie so sochami, ktoré predstavujú Kristovo umučenie.
V Ríme, od pápežstva Jána Pavla II. , sa výšiny Venušinho a Rímskeho chrámu a ich poloha oproti hlavnému vchodu do Kolosea s dobrým účinkom využíva ako platforma verejného ozvučenia. Vidno to na fotografii nižšie, kde je pri príležitosti obradu Krížovej cesty vztýčený červený baldachýn na ochranu pápeža, ako aj osvetlený kríž . Pápež, či už osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu, vedie veriacich meditáciami na krížovej ceste, pričom sa odtiaľ nesie kríž do Kolosea.
Plenárna zhovievavosť
V rímskokatolíckej cirkvi sa úplné odpustky získajú, ak si veriaci na Veľký piatok uctia kríž s nábožnosťou pri slávnostnej slávnosti utrpenia Pána.
Novéna k Božiemu milosrdenstvu
V ten deň sa začína novéna k Božiemu milosrdenstvu a potrvá do soboty pred Sviatkom milosrdenstva . Obidva sviatky sú úzko prepojené, pretože Božie milosrdenstvo vyviera z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho , ktoré bolo prebodnuté na kríži.
protestant
Luteránska cirkev
V luteránskej tradícii od 16. do 20. storočia bol Veľký piatok najvýznamnejším náboženským sviatkom a očakávalo sa zdržanie sa všetkých svetských diel. V tom čase luteranizmus nemal žiadne obmedzenia na slávenie Eucharistie na Veľký piatok; naopak, bol to hlavný deň na prijímanie Eucharistie a bohoslužby boli často zdôrazňované špeciálnou hudbou, akou boli Matúšove pašie od Johanna Sebastiana Bacha .
Nedávno luteránska liturgická prax znovu zachytila Veľký piatok ako súčasť väčšieho rozsahu veľkých troch dní: Zelený štvrtok, Veľký piatok a Veľkonočná vigília. Tri dni zostávajú jednou liturgiou, ktorá oslavuje Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie. V rámci trojdňovej liturgie sa luteráni na Veľký piatok vo všeobecnosti postia od Eucharistie. Skôr sa slávi na pamiatku Poslednej večere na Zelený štvrtok a na Veľkonočnú vigíliu . Jednou praxou medzi luteránskymi cirkvami je slávenie bohoslužieb tenebrae na Veľký piatok, ktoré sa zvyčajne konajú pri sviečkach a pozostávajú zo zbierky pašiových správ zo štyroch evanjelií. Aj keď sa nazýva "Tenebrae", má malú podobnosť s teraz potláčaným katolíckym kláštorným obradom rovnakého mena.
Liturgia Veľkého piatku ustanovená v Evanjelickej luteránskej bohoslužbe , bohoslužobnej knihe Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike, špecifikuje liturgiu podobnú revidovanej rímskokatolíckej liturgii. Obrad adorácie ukrižovaného Krista zahŕňa voliteľný spev Slávnostných výčitiek v aktualizovanom a prepracovanom preklade, ktorý odstraňuje niektoré protižidovské podtóny v predchádzajúcich verziách. V mnohých luteránskych kostoloch sa konajú bohoslužby na Veľký piatok, ako napríklad Trojhodinová agónia zameraná na spomienku na „Sedem posledných slov“, Ježišove výroky zostavené zo štyroch evanjelií, zatiaľ čo iné majú liturgiu, ktorá kladie dôraz na víťazstvo kríža a jedinečné biblické rozprávanie o pašiách z Jánovho evanjelia.
Popri dodržiavaní všeobecného pôstneho pôstu mnohí luteráni zdôrazňujú dôležitosť Veľkého piatku ako dňa pôstu v kalendári. Príručka pre disciplínu pôstu odporúča luteránsku smernicu „Pôst na Popolcovú stredu a Veľký piatok len s jedným jednoduchým jedlom počas dňa, zvyčajne bez mäsa“.
Anglikánske prijímanie
Kniha spoločných modlitieb z roku 1662 nešpecifikovala konkrétny obrad, ktorý sa má dodržiavať na Veľký piatok, ale miestny zvyk nariadil súbor služieb vrátane siedmich posledných slov z kríža a trojhodinovej bohoslužby pozostávajúcej z matutín, svätého prijímania. (používanie vyhradenej sviatosti vo vysokých cirkevných farnostiach) a Evensong . V poslednom čase revidované vydania Modlitbičky a Spoločné bohoslužby znovu zaviedli predreformačné formy slávenia Veľkého piatku, zodpovedajúce tým v dnešnej rímskokatolíckej cirkvi, s osobitným súhlasom s obradmi, ktoré sa dodržiavali v Anglickej cirkvi pred r. Henricanove, eduardovské a alžbetínske reformy , vrátane plazenia sa ku krížu.
Metodistická cirkev
Mnohé metodistické denominácie si Veľký piatok pripomínajú pôstom , ako aj bohoslužbou založenou na Siedmich posledných slovách z kríža; táto liturgia je známa ako trojhodinová pobožnosť, pretože sa začína na poludnie a končí o 15. hodine, pričom tá druhá je čas, keď Ježiš zomrel na kríži.
Na Zelený štvrtok sú oltár a kríž zvyčajne zahalené čiernou farbou na Veľký piatok, keďže čierna je liturgickou farbou Veľkého piatku v Zjednotenej cirkvi metodistickej. Pred holým chórom môže stáť drevený kríž.
Moravský kostol
Moravania majú na Veľký piatok sviatok lásky , keď na Zelený štvrtok prijímajú sväté prijímanie.
Komunikanti moravskej cirkvi praktizujú veľkopiatkovú tradíciu čistenia náhrobkov na moravských cintorínoch .
Reformované cirkvi
V reformovanej tradícii je Veľký piatok jedným z evanjeliových sviatkov , a preto sa vo veľkej miere zachováva pri bohoslužbách , ktoré obsahujú Slávnostné výčitky podľa vzoru 78. žalmu na konci liturgie. [92]
Iné kresťanské tradície
Mnoho protestantských cirkví organizuje medzidenominačné bohoslužby s Večerou Pánovou .
Pridružené clá
V mnohých krajinách a územiach so silnou kresťanskou tradíciou ako Austrália, Bermudy, Brazília, Kanada, krajiny Karibiku, Čile, Kolumbia, Kostarika, Česká republika, Ekvádor, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Malta, Mexiko, Nový Zéland , [94] [95] [96] Peru, Filipíny, Portugalsko, škandinávske krajiny, Singapur, Španielsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo a Venezuela sa tento deň považuje za štátny alebo federálny sviatok . V Spojených štátoch slávi Veľký piatok ako štátny sviatok 12 štátov: Connecticut, Texas, Delaware, Havaj, Indiana, Tennessee, Florida, Kentucky, Louisiana, New Jersey, Severná Karolína a Severná Dakota. Jedným zo zvykov je prísne dodržiavanie čierneho pôstu , kde sa veriaci počas dňa postia od jedla a tekutín a po západe slnka sa konzumuje vegetariánske jedlo s vodou. Svätý Ambróz , svätý Chryzostom a svätý Bazil dosvedčujú túto prax.
Zaspievajú sa sprievody dňa, hymny „ Crux fidelis “ od portugalského kráľa Jána a Eberlinova „ Tenebrae factae sunt “, po ktorej nasleduje „ Vexilla Regis “, preložené z latinčiny ako štandardy kráľovskej zálohy , a potom nasleduje obrad. to nie je skutočná omša, nazýva sa to „ omša vopred posvätených “. Tento zvyk sa rešpektuje aj zrieknutím sa svätej omše, je potrebné dbať na slávnosť obety Kalvárie. Toto je miesto, kde je hostiteľ predchádzajúceho dňa umiestnený pri oltári, roznecovaný, povýšený, „aby ho ľudia videli“ a konzumovaný. Nemecko a niektoré ďalšie krajiny majú zákony zakazujúce určité činy, ako napríklad tanec a konské dostihy, ktoré sa považujú za znesvätenie slávnostného charakteru dňa.
Austrália
Veľký piatok je sviatkom podľa štátnych a územných zákonov vo všetkých štátoch a územiach Austrálie. Vo všeobecnosti sa od obchodov vo všetkých austrálskych štátoch (ale nie na dvoch územiach Severné teritórium a Austrálske hlavné mesto ) vyžaduje, aby zostali zatvorené počas trvania Veľkého piatku, hoci existujú určité obchody, ktoré majú povolené otvárať a iné obchody môžu požiadať o výnimky. Všetky školy a univerzity sa zatvárajú na Veľký piatok v Austrálii a Veľký piatok spadá do školských prázdnin vo väčšine rokov vo všetkých štátoch a územiach okrem Severného teritória, hoci mnohé štáty teraz začínajú školské prázdniny začiatkom apríla bez ohľadu na Veľkú noc. Napríklad v roku 2018, keď Veľký piatok pripadol na 30. marca, iba Queensland a Victoria mali školské prázdniny, ktoré sa zhodovali s Veľkým piatkom. [102] Veľká väčšina podnikov je na Veľký piatok zatvorená, aj keď mnohé rekreačné podniky, ako napríklad Sydney Royal Easter Show , majú otvorené na Veľký piatok, pretože medzi nenáboženskými rodinami je Veľký piatok obľúbeným dňom na oddávanie sa takýmto aktivitám.
Kanada
V Kanade je Veľký piatok federálnym zákonom stanoveným sviatkom . V provincii Quebec "zamestnávatelia môžu vybrať deň voľna buď na Veľký piatok alebo na Veľkonočný pondelok."
Kuba
V online článku, ktorý Alejandro Bermúdez zverejnil 31. marca 2012 v Katolíckej tlačovej agentúre , kubánsky prezident Raúl Castro spolu s komunistickou stranou a svojimi poradcami vyhlásili, že Veľký piatok bude toho roku sviatkom. Toto bola Castrova odpoveď na žiadosť, ktorú mu osobne predložil pápež Benedikt XVI. počas jeho apoštolskej vizitácie na ostrove a v Leóne v Mexiku v ten mesiac. Tento krok nasledoval po vzore malých pokrokov vo vzťahoch Kuby s Vatikánom, čo odrážalo úspech pápeža Jána Pavla II., keď prinútil Fidela Castra , aby vyhlásil Štedrý deň za sviatok. Veľký piatok aj Vianoce sú teraz na Kube každoročnými sviatkami .
Hong Kong
V Hongkongu bol Veľký piatok označený za štátny sviatok v nariadení o sviatkoch z roku 1875. Veľký piatok je naďalej sviatkom po prechode suverenity z Veľkej Británie do Číny v roku 1997. Vládne úrady, banky, pošta kancelárie a väčšina úradov je na Veľký piatok zatvorená.
Írsko
V Írskej republike nie je Veľký piatok oficiálnym štátnym sviatkom, ale väčšina nemaloobchodných prevádzok je v tento deň zatvorená. Až do roku 2018 bolo nezákonné predávať alkoholické nápoje na Veľký piatok, s niektorými výnimkami, takže krčmy a nelicencované podniky sú vo všeobecnosti zatvorené. Kritici zákazu zahŕňali sektor stravovania a cestovného ruchu, ale prieskumy ukázali, že široká verejnosť bola v tejto otázke rozdelená. V Severnom Írsku platí podobný zákaz do 17:00 na Veľký piatok.
Malajzia
Hoci je Malajzia krajinou s väčšinou moslimov , Veľký piatok je vyhlásený za štátny sviatok v štátoch Sabah a Sarawak vo východnej Malajzii , pretože v oboch štátoch žije významná kresťanská domorodá populácia.
Malta
Spomienky na Veľký týždeň dosahujú vrchol na Veľký piatok, keď rímskokatolícka cirkev oslavuje umučenie Ježiša . Slávnostné oslavy sa konajú vo všetkých kostoloch spolu s procesiami v rôznych dedinách okolo Malty a Goza . Počas slávenia sa v niektorých lokalitách číta pašiové rozprávanie, pričom nasleduje poklona krížu. Veľkopiatkové procesie sa konajú v mestách Birgu , Bormla , Għaxaq , Luqa , Mosta , Naxxar , Paola , Qormi , Rabat , Senglea , Valletta , Żebbuġ (Città Rohan) a Żejtun . Procesie na Goze budú v Nadur , Victoria (Sv. Juraj a katedrála), Xagħra a Żebbuġ, Gozo .
Nový Zéland
Na Novom Zélande je Veľký piatok zákonným sviatkom a je dňom povinného zatvorenia škôl pre všetky štátne a integrované školy na Novom Zélande. Veľký piatok je na Novom Zélande tiež obmedzeným obchodným dňom, čo znamená, že neoslobodené obchody nemajú v tento deň povolené otvárať.
Filipíny
Na prevažne rímskokatolíckych Filipínach si tento deň pripomínajú pouličné sprievody, krížová cesta , spev Pasyón a predstavenia Senákulo alebo pašiových hier . Niektorí oddaní sa zapájajú do sebaubíjania a dokonca sa nechávajú ukrižovať ako prejav pokánia napriek zdravotným rizikám a silnému nesúhlasu Cirkvi.
Nezvonia kostolné zvony a neslúžia omše, zatiaľ čo televízia ponúka filmy, dokumentárne filmy a iné relácie zamerané na náboženské udalosti a iné témy súvisiace s katolíckou vierou, ktoré vysielajú prevažne náboženský obsah. Nákupné centrá a obchody sú vo všeobecnosti zatvorené, rovnako ako reštaurácie, keďže je druhý z troch štátnych sviatkov v týždni.
Po tretej hodine popoludní (v čase, keď sa tradične verí, že Ježiš zomrel), si veriaci uctia kríž v miestnom kostole a nasledujú sprievod pochovávania Ježiša.
Na Cebu a mnohých častiach Visayanských ostrovov ľudia zvyčajne jedia biignit a biko ako formu pôstu.
Poľsko
V poľských kostoloch sa vo svätyni odhaľuje obraz Kristovho hrobu. Mnohí veriaci trávia dlhé hodiny do noci smútkom pri Hrobe, kde je zvykom bozkávať rany na Pánovom tele. Postava Ježiša v životnej veľkosti ležiaceho v jeho hrobe je hojne navštevovaná veriacimi najmä na Bielu sobotu. Obrazy môžu obsahovať kvety, sviečky, postavy anjelov stojacich na stráži a tri kríže na vrchole Kalvárie a mnoho ďalšieho. Každá farnosť sa snaží prísť s umelecky a nábožensky najúžasnejším aranžmánom, v ktorom je na poprednom mieste vystavená Najsvätejšia sviatosť zahalená do tenkého závoja.
Singapur
Veľký piatok je v Singapure štátnym sviatkom .
Španielsko
Hlavné články: Veľký týždeň v Španielsku , Veľký týždeň v Málage , Veľký týždeň v Seville , Veľký týždeň vo Valladolide , Veľký týždeň vo Viveiro a Veľký týždeň v Zamore
Spojené kráľovstvo
V Spojenom kráľovstve bol Veľký piatok historicky sviatkom podľa zvykového práva a je uznávaný ako oficiálny štátny sviatok [121] (známy aj ako štátny sviatok ). Všetky štátne školy sú zatvorené a väčšina podnikov to považuje za sviatok zamestnancov; mnoho maloobchodných predajní však zostáva otvorených. Vládne služby v Severnom Írsku fungujú ako zvyčajne na Veľký piatok a nahrádzajú sviatok Veľkonočný utorok .
Na Veľký piatok sa v Spojenom kráľovstve tradične nekonali žiadne dostihy. V roku 2008 sa však v tento deň prvýkrát otvorili stávkové kancelárie a obchody a v roku 2014 sa v Lingfield Park a Musselburgh konali prvé veľké piatkové dostihy Spojeného kráľovstva. BBC už mnoho rokov uvádza na Veľký piatok svoje vysielanie správ o 7:00 na Rádiu 4 veršom z hymny Isaaca Wattsa „ When I Survey the Wonderous Cross “.
K tradícii veľkonočných hier patrí veľkonočné predstavenie Veľkého piatku: Hra vo veršoch (1916) z roku 1960. Umelci Ursula O'Leary ( Procula ) a William Devlin ako Pontius Pilát vystupujú s atmosférickými zvukovými efektmi BBC Radiophonic Workshop . Produkcia Hugha Stewarta pre Home Service používala zvukový softvér ako EMS Synthi 100 a ARP Odyssey l . Spojené štáty americké
V Spojených štátoch nie je Veľký piatok štátnym sviatkom na federálnej úrovni; sviatok však môžu dodržiavať jednotlivé štáty, kraje a obce. Veľký piatok je štátny sviatok v Connecticute , Delaware , Floride , Havaji , Indiane , Good Friday - Wikipedia Kentucky (poldeň), Louisiane , New Jersey , Severná Karolína , Severná Dakota , Tennessee a Texas . Štátne a miestne úrady a súdy sú zatvorené, ako aj niektoré banky a pošty v týchto štátoch a v tých okresoch a obciach, kde sa Veľký piatok oslavuje ako sviatok. Veľký piatok je sviatkom aj na amerických územiach Guam , Americké Panenské ostrovy a Portoriko .
Akciové trhy sú na Veľký piatok zatvorené, ale devízové trhy a trhy obchodovania s dlhopismi sa otvárajú na čiastočný pracovný deň. Väčšina maloobchodných predajní zostáva otvorená, pričom niektoré z nich môžu zatvoriť skôr. Verejné školy a univerzity sú na Veľký piatok často zatvorené, buď ako vlastný sviatok, alebo v rámci jarných prázdnin . Pošta funguje a banky regulované federálnou vládou na Veľký piatok nezatvárajú.
V niektorých vládnych kontextoch sa Veľký piatok označuje všeobecným názvom, ako napríklad „jarný sviatok“. V roku 1999 v prípade Bridenbaugh v. O'Bannon zamestnanec štátu Indiana zažaloval guvernéra za to, že štátnym zamestnancom udelil Veľký piatok ako deň voľna. Americký odvolací súd siedmeho obvodu rozhodol v neprospech žalobcu a uviedol, že vláda môže poskytnúť štátnym zamestnancom platený deň voľna, keď je tento deň náboženským sviatkom, vrátane Veľkého piatku, ale len dovtedy, kým štát môže poskytnúť platný svetský účel, ktorý sa zhoduje so zjavným náboženským účelom sviatku.
Výpočet dátumu
Pozri tiež: Dátum Veľkej noci
Dátumy na Veľký piatok
2017–2031
V gregoriánskych dátumoch
rok
západnej
Východná
2017
14. apríla
2018
30. marca
6. apríla
2019
19. apríla
26. apríla
2020
10. apríla
17. apríla
2021
2. apríla
30. apríla
2022
15. apríla
22. apríla
2023
7. apríla
14. apríla
2024
29. marca
3. mája
2025
18. apríla
2026
3. apríla
10. apríla
2027
26. marca
30. apríla
2028
14. apríla
2029
30. marca
6. apríla
2030
19. apríla
26. apríla
2031
11. apríla
Veľký piatok je piatok pred Veľkou nocou, ktorý sa vo východnom a západnom kresťanstve počíta inak ( podrobnosti nájdete v Computus ). Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po veľkonočnom splne, splne 21. marca alebo neskôr, ktorý sa považuje za dátum jarnej rovnodennosti . Západný výpočet používa gregoriánsky kalendár , zatiaľ čo východný výpočet používa juliánsky kalendár , ktorého 21. marec teraz zodpovedá 3. aprílu gregoriánskeho kalendára. Líšia sa aj výpočty na identifikáciu dátumu splnu.
Vo východnom kresťanstve môže Veľká noc podľa juliánskeho kalendára pripadať medzi 22. marcom a 25. aprílom (teda medzi 4. aprílom a 8. májom podľa gregoriánskeho kalendára v období rokov 1900 až 2099), takže Veľký piatok môže pripadať medzi 20. marcom a 23. aprílom. , vrátane (alebo medzi 2. aprílom a 6. májom v zmysle gregoriánskeho kalendára).
Kultúrne referencie
Veľký piatok má osobitný význam v zápletke hudobnej drámy Parsifal Richarda Wagnera , ktorá obsahuje orchestrálnu medzihru známu ako „Hudba Veľkého piatku“.
Spomienka na stredu Veľkého týždňa
Niektoré baptistické kongregácie, Philadelphia Church of God a niektoré nedenominačné cirkvi sú proti zachovávaniu Veľkého piatku , považujú ho za takzvanú „ pápežskú “ tradíciu a namiesto toho v stredu oslavujú ukrižovanie Ježiša. aby sa zhodoval so židovskou obetou veľkonočného Baránka (o ktorom niektorí/veľa kresťanov veria, že je starozákonným ukazovateľom Ježiša Krista). Stredajšie ukrižovanie Ježiša umožňuje, aby bol v hrobe („srdce zeme“) tri dni a tri noci, ako povedal farizejom, že ním bude (Matúš 12:40), a nie dve noci a deň ( vrátane započítania , ako bolo v tom čase štandardom), ak by zomrel v piatok.
Ďalšia podpora stredajšieho ukrižovania na základe Matúša 12:40 zahŕňa židovskú vieru, že smrť sa nepovažovala za oficiálnu až do začiatku štvrtého dňa, čo je zakázané pri tradičnom časovom úseku od piatku poobede do nedele rána. Keďže „Židia vyžadujú znamenie“ (1. Korintským 1:22), Kristovo vzkriesenie sa tým ruší s kratším intervalom, pretože možno tvrdiť, že Kristus mohol iba „omdlieť“, a nie skutočne zomrieť.
