151. Nežiada sa od nás, aby sme boli bezchybní, ale aby sme sa stále snažili rásť; aby sme
žili s hlbokou túžbou napredovať po ceste evanjelia a nenechali naše ruky ochabnúť. Je
nevyhnutné, aby si kazateľ bol istý, že ho Boh miluje, že Ježiš Kristus ho spasil a že jeho
láska má vždy posledné slovo. Tvárou v tvár veľkej kráse kazateľ neraz bude pociťovať, že
jeho život ju naplno neoslavuje a …Viac
151. Nežiada sa od nás, aby sme boli bezchybní, ale aby sme sa stále snažili rásť; aby sme
žili s hlbokou túžbou napredovať po ceste evanjelia a nenechali naše ruky ochabnúť. Je
nevyhnutné, aby si kazateľ bol istý, že ho Boh miluje, že Ježiš Kristus ho spasil a že jeho
láska má vždy posledné slovo. Tvárou v tvár veľkej kráse kazateľ neraz bude pociťovať, že
jeho život ju naplno neoslavuje a bude úprimne túžiť lepšie odpovedať na toľkú lásku. Ak sa však nezastaví, aby počúval Slovo s úprimnou otvorenosťou, ak mu nedovolí, aby sa dotklo
jeho života, aby sa preňho stalo výzvou, aby ho napomenulo, aby ním pohlo – a ak nevenuje
čas modlitbe so Slovom, stane sa falošným prorokom, podvodníkom a šarlatánom. Ak si
však prizná svoju biedu a zatúži nasadiť svoje sily čo najlepšie, dokáže darovať Ježiša
Krista ako svätý Peter: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám“ (Sk 3, 6). Pán nás
chce použiť ako živých, slobodných, kreatívnych ľudí, ktorí sa nechajú preniknúť jeho
Slovom, skôr než ho odovzdajú ďalej. Jeho posolstvo najskôr musí preniknúť kazateľa; ale
nielen jeho rozum: musí sa zmocniť celého jeho bytia. Duch Svätý, ktorý inšpiroval Slovo,
„ako pôsobil v prvotnej Cirkvi, práve tak aj dnes účinkuje v každom hlásateľovi evanjelia,
pravda, ak len dovolí, aby ho viedol. Ostatne on vnuká slová, ktoré by kazateľovi
nenapadli“.[119]