Svätý Ján Bosco o mohamedánstve
Rozhovor č. 13 [strany 50-56]
Otec: Skôr než budeme hovoriť o náboženstvách, ktoré sa v istom momente oddelili od Rímskokatolíckej cirkvi, rád by som upriamil vašu pozornosť na náboženstvá, ktoré nemajú typické vlastnosti teológie a označujeme ich falošnými. Zaraďujeme k nim judaizmus, modlárstvo, mohamedánstvo, ale aj kresťanské sekty hlásané pravoslávnymi Grékmi, valdéncami, anglikánmi a protestantmi.
Čo sa týka modlárstva, myslím si, že to nemusíme rozoberať, keďže dnes už prakticky neexistuje, s výnimkou len niektorých pár krajín, kde ešte nepreniklo svetlo evanjelia.
Čo sa týka judaizmu, myslím, že o ňom som hovoril dosť už v prvej časti našich rozhovorov.
Ak súhlasíš, teraz vám poviem o tých ďalších. Začal by som mohamedánstvom.
Syn: Áno, iste. Povedzte nám najprv čo mohamedánstvo znamená.
O: Mohamedánstvo je súbor maxím povyberaných z viacerých náboženstiev, ktoré, ak sa praktizujú, majú za následok zničenie akejkoľvek morálnej zásady.
S: V akých krajinách je mohamedánstvo rozšírené?
O: Vo veľkej miere je rozšírené v Ázii, ale aj v niektorých častiach Afriky.
S: Kto začal šíriť mohamedánstvo?
O: Mohamedánstvo založil Mohamed.
S: Radi by sme sa dozvedeli viac o tomto Mohamedovi. Povedzte nám, čo o ňom viete.
O: Trvalo by veľmi dlho, kým by som vám vyrozprával všetky príbehy, ktoré sa spájajú s týmto slávnym podvodníkom. Ale poviem vám kto to bol a ako založil svoje náboženstvo.
Mohamed sa narodil v roku 570 chudobnej rodine v arabskom meste Mekka neďaleko Červeného mora. Matka bola židovka, otec nežidovského pôvodu. V honbe za slávou a s túžbou mať sa lepšie, túlal sa niekoľkými krajinami, až sa dostal do Damasku, kde sa stal splnomocnencom vdovy istého obchodníka, s ktorou sa neskôr oženil. Bol natoľko prefíkaný, že na založenie náboženstva dokázal využiť jej nevzdelanosť, a tiež svoju chorľavosť. Mal epilepsiu, padúcu nemoc. Tvrdil, že jeho najčastejšie pády boli sprevádzané extázami, kedy sa rozprával s archanjelom Gabrielom.
S: Akýže to podvodník, keď ľudí takto klamal! Snažil sa robiť aj zázraky, aby podporil svoje tvrdenia?
O: Mohamed nemohol vykonať žiadny zázrak na podporu svojho náboženstva, pretože nebol Bohom poslaný. Jedine Boh môže robiť zázraky. Keďže sa však vyhlasoval za väčšieho ako bol Ježiš Kristus, žiadali ho, aby robil zázraky tak ako Ježiš. Arogantne odpovedal, že zázraky [už] vykonal Ježiš Kristus, a že jeho vyzval sám Boh, aby už len násilím obnovil toto náboženstvo.
Popri tomto všetkom tvrdil, že predsa urobil jeden zázrak. Povedal, že dokázal obnoviť časť mesiaca, ktorý mu spadol do rukáva. Moslimovia si tento smiešny zázrak pripomínajú znakom polmesiaca.
Smejete sa, milovaní synovia, a dobre robíte, pretože muž tohto druhu [jednoducho] musí byť považovaný za šarlatána a nie za proroka nového náboženstva. Jeho spoluobčania ho chceli dať zavrieť a odsúdiť na smrť, lebo jeho povesť podvodníka a narušiteľa pokoja sa rozšírila široko-ďaleko. Podarilo sa mu však zosnovať útek. Vzdialil sa do mesta Medina spolu s niektorými zhýralcami, ktorí mu v tom pomohli a urobili z neho vládcu mesta. [1]
S: Čo presne je obsahom mohamedánskeho náboženstva?
O: Mohamedovo náboženstvo pozostáva z príšernej kombinácie judaizmu, pohanstva a kresťanstva. Kniha Mohamedových zákonov sa volá Korán, t. j. kniha v pravom zmysle slova. Odkedy sa toto náboženstvo rozšírilo aj po Turecku, nazýva sa tiež turecké (osmanské). Slovo „moslim“ („moslimský“) pochádza zo slova „mosul“, ktorým mohamedáni označujú vedúceho modlitby. „Islam“ je odvodený od mena niektorého náboženského reformátora. Tak či onak, ide stále o to isté náboženstvo, ktoré založil Mohamed.
S: Prečo Mohamed zmiešal viaceré náboženstvá?
O: Arábiu tvorili židia, kresťania a pohania. Mohamed vybral určitú časť každého náboženstva, ktoré vyznávali, aby si ich získal na svoju stranu, a aby ho nasledovali. Vybral samozrejme také tvrdenia, ktoré by uprednostňovali zmyslové pôžitky.
S: Mohamed bol iste vzdelaný muž, je to pravda?
O: Vôbec nie. Dokonca nevedel písať. Pri zostavovaní Koránu mu pomáhal istý žid a jeden mních, ktorý odpadol od viery. Pri rozoberaní Svätého písma poplietol mnohé fakty. Napríklad, Márii, Mojžišovej sestre, pripisoval mnohé vlastnosti Panny Márie, Ježišovej matky. Prekrútil však aj mnoho iných právd.
S: To znie neuveriteľne. Ak bol Mohamed nevzdelaný a nekonal žiadne zázraky, ako dokázal rozšíriť svoje náboženstvo?
O: Mohamed svoje náboženstvo nešíril prostredníctvom zázrakov či presvedčivých slov, ale vojenskou silou. Toto náboženstvo, ktoré dávalo prednosť akémukoľvek druhu zhýralosti, mu za krátky čas umožnilo stať sa vodcom skupiny zbojníkov. S nimi urobil nájazdy do východných krajín a podrobil si ľudí. Nezískal si ich hlásaním pravdy, zázrakmi ani proroctvom. Dosiahol to len tým, že zdvihol svoj meč nad hlavu ľudu a skričal: „Uveríte alebo zomriete!“
S: Naničhodník jeden! Toto má byť spôsob obracania ľudí? A keďže Mohamed bol nevzdelanec, niet pochýb, že do Koránu zasial mnohé semená chýb, je to tak?
O: Mohli by sme povedať, že Korán predstavuje celý rad chýb, pričom tie najzávažnejšie sú proti morálke a uctievaniu pravého Boha. Napríklad, ospravedlňuje hriech tých, ktorí popierajú Boha pre strach zo smrti; dovoľuje pomstu; svojim nasledovateľom sľubuje raj plný výlučne pozemských pôžitkov. V krátkosti, toto falošné prorocké učenie dovoľuje také obscénnosti, ktoré šokujú kresťanskú dušu už len pri ich menovaní.
S: Aký je rozdiel medzi Katolíckou cirkvou a mohamedánstvom?
O: Rozdiely sú naozaj veľké. Mohamed založil svoje náboženstvo násilím a zbraňami, Ježiš Kristus založil svoju Cirkev slovami pokoja skrze svojich chudobných učeníkov. Mohamed podnecoval ľudí k vášňam, Ježiš Kristus kázal zriekanie sa seba samého. Mohamed nerobil žiadne zázraky, Ježiš Kristus vykonal množstvo zázrakov za bieleho dňa a pred očami nespočetných zástupov. Mohamedovo učenie je na smiech, nemorálne a skazené; učenie Ježiša Krista je dôstojné, nádherné a čisté. V Mohamedovom náboženstve sa nenaplnilo ani jedno proroctvo, v Cirkvi Ježiša Krista sa splnili všetky.
Aby sme to zhrnuli, kresťanské náboženstvo istým spôsobom robí človeka na tomto svete šťastným, aby raz povstal k nebeskej radosti. Mohamed znehodnocuje a zneucťuje ľudskú podstatu a tým, že pravé šťastie nahrádza zmyslovými pôžitkami, znižuje hodnotu človeka na úroveň špinavých zvierat.
[1] Mohamedov útek sa nazýval Egira, čo v preklade znamená „útek“. Od tohto momentu začína mohamedánske obdobie a zodpovedá roku 622 po Kristovi.
