Britská vláda presadila zákon, vďaka ktorému hrozí zákaz hrania klasických vianočných pesničiek v krčmách. Údajne sú totiž rasistické
Britská vláda presadila zákon, vďaka ktorému hrozí zákaz hrania klasických vianočných pesničiek v krčmách. Údajne sú totiž rasistické23. decembra 2025
Vo Veľkej Británii by mohli byť zakázané údajne rasistické vianočné piesne. Nový zákon prijatý parlamentom zaväzuje zamestnávateľov chrániť svojich zamestnancov pred obťažovaním zo strany tretích osôb, v čom je zahrnuté všetko, čo by mohlo urážať aj rasovú a náboženskú príslušnosť (okrem kresťanov, samozrejme) a podľa odborníkov by sa to mohlo týkať aj vianočných piesní.
Vianočné piesne ako „Jingle Bells“ alebo „Do They Know It’s Christmas?“ a zimné piesne ako „Baby, It’s Cold Outside“ by v budúcnosti už nemuseli v britských paboch (krčmách) prehrávané, ako v sobotu informoval denník The Telegraph. V polovici decembra totiž nadobudol účinnosť zákon „Employment Rights Bill“, ktorý ukladá zamestnávateľom povinnosť zabraňovať obťažovaniu zo strany tretích osôb na základe „chránených znakov“ ako sú rasa, náboženstvo, sexuálna orientácia alebo vek. Majitelia pabov teraz musia svojich zamestnancov chrániť pred obťažovaním „všetkými primeranými opatreniami“.
Kritici zákona z dielne Labouristickej strany varovali, že majitelia reštaurácií a hotelov by tak mohli byť nútení sledovať (sic!) rozhovory svojich hostí. Obávajú sa tiež, že krčmy by mohli zakázať spoločné spievanie piesní, ak by boli považované za „urážlivé“. Pieseň „Jingle Bells“ čelí kritike pre údajný rasizmus po tom, čo progresívna„vedkyňa“ Kyna Hamilltonová z Bostonskej univerzity zistila, že bola po prvýkrát uvedená v septembri 1857 a interpretovaná na vystúpení bielymi ľuďmi s načierno zafarbenými tvárami.
Pieseň „Do They Know It’s Christmas?“ čelí kritike pre zmenu preto, že reprodukuje škodlivé stereotypy o Afrike. Pieseň „Baby, It’s Cold Outside“ bola napísaná v roku 1944. V súvislosti s debatou MeToo je kritizovaná, lebo muž v nej navrhuje, aby u neho žena prenocovala, zatiaľ čo ona váhavo odpovedá, žeby radšej mala odísť. V roku 2019 spevák John Legend zverejnil verziu piesne, ktorá mala klásť väčší dôraz na súhlas.
Kevin Hollinrake, poslanec a predseda Konzervatívnej strany, povedal: „Vianoce sú časom radosti a potešenia. No nestačí, že Labouristická strana poškodzuje sektor pohostinstva dvoma katastrofálnymi rozpočtami, teraz sa ešte snaží zakázať vianočnú klasiku.“ Konzervatívna strana chce zákon zrušiť, ak sa bude podieľať na nasledujúcej vláde. Hovorca vlády samozrejme tvrdil, ako vždy, keď sa lov ešte len začína, že: „To je úplný nezmysel. Zákon o právach zamestnancov neobmedzí právo na slobodu prejavu a ľudia si budú môcť aj naďalej užívať svoje obľúbené vianočné piesne.“
Zaiste. Každý kto má pamäť si môže spomenúť, ako liberálne elity tiež popierali, žeby prijatie zákonov o LGBT či rodovej politike mohlo viesť k obmedzeniu slobody prejavu.
Jingle Bell Rock, Bobby Helms (1957). Táto pieseň podľa môjho skromného názoru môže prekážať len úplnému hlupákovi.
zdroj: youtube.com
Podľa odhadu britskej vlády bude zákon pre podniky znamenať dodatočné náklady vo výške päť miliárd libier ročne. Nemocenské dávky sa majú vyplácať už od prvého dňa choroby, a nie až od štvrtého. Okrem toho sa má už po šiestich mesiacoch zamestnania posilniť ochrana pred neoprávneným prepustením.
Čo by na to mohol povedať tradičný katolík? Nie piesne sú problémom, ale strach. Britskí ľavicovo-liberálni tajtrlíci sa snažia vytvárať atmosféru strachu. Ak sa krčmár bojí pustiť „Jingle Bells“, nejde o ochranu zamestnanca, ale o prevýchovu a zmenu európskej kultúry a civilizačných hodnôt. Rozumní ľudia vždy vedeli, že keď sa ľudia boja spievať, čoskoro sa budú báť aj hovoriť. Britským progresívnym klaunom už nestačí zákaz modliť sa pred potratovými klinikami, už im dvíhajú obočie aj kresťanské piesne, zdá sa, že by im mohla pomôcť odborná rada, či skôr liečba psychiatrom.
Pre tradičného katolíka sú Vianoce sviatkom Vtelenia Boha a teda verejná pravda, nie intímna emócia. Keď štát reguluje vianočné piesne, oddeľuje radosť od jej pôvodu, ide o sekularizáciu bez priznania, nie neutralitu. Britskí vládni politici sa snažia ideologicky znečistiť minulosť, aby mohli vládnuť v prítomnosti. Keď sa radosť mení na riziko, spev na potenciálny delikt, spoločnosť sa prestáva stretávať a učí sa bojazlivo mlčať.
Ak už labouristickým tajtrlíkom prekáža aj táto pieseň, z ktorej finančný zisk smeroval na pomoc Afrike v čase hladomoru v roku 1984, neznamená to náhodou, že už dozrel čas vymeniť v Británii labouristických tajtrlíkov?
zdroj: youtube.com
Ak sú Vianoce problémom, potom problémom nie sú piesne, ale Vtelenie. Cirkev na rozdiel od labouristických tajtrlíkov tu nie je preto, aby bojovala o zoznamy interpretov, ale aby pripomínala, že radosť nie je zločinom.
Zakázať vianočne piesne? To je dekadencia civilizácie, ktorá stratila vieru v seba. Štát, ktorý sa bojí vlastných kolied a vianočných piesní je už duchovne porazený. Vianoce nie sú v kresťanskej krajine folklórom, ale jeden jeden z rituálov jednoty národa. Ak sa spev stáva priestupkom, rozklad spoločnosti už začal a postupne sa stupňuje. Keď sa zákony píšu proti spevu, znamená to, že duch už dávno kapituloval a keď je už nebezpečná aj pieseň „Jingle Bells“, je to dôkaz pokračujúceho postupného rozpadu Británie.
Štát, ktorý reguluje koledy, reguluje totiž už len trosky. Nedokáže vládnuť pomocou autority, len tupými predpismi, ktoré sa rodia v hlavách treťotriednych tajtrlíkov. Zákaz spevu je vždy znakom slabosti a nie sily.
Mňa by osobne zaujímalo, či nasledujúca pieseň v ponímaní labouristických britských tajtrlíkov čoskoro plnohodnotne nahradí „Jingle Bells“?
Žeby v blízkej budúcnosti náhrada za „Jingle Bells“? Milí Angličania, užite si to a nech vás šaría sprevádza…
zdroj: youtube.com
Branislav Krasnovský
Zdroj: apollo-news.net, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons